Recenzia: Čierny MacBook detailne

Podiel prenosných počítačov na trhu sa neustále zvyšuje a rovnako to platí aj pre Apple. V rámci tejto značky to má na svedomí z veľkej časti MacBook. Vďaka cene je dostupný pomerne širokej skupine zákazníkov. Ale to aj veľa iných notebookov konkurencie. Čo teda z MacBooku urobilo taký hit? Je to len zásluha operačného systému, alebo je to naozaj tak skvelý počítač? Odpovede aj na tieto a mnohé ďalšie otázky nájdete v dnešnej recenzií najvýkonnejšieho zástupcu rady.Dizajn

Aj keď recenzovaný čierny MacBook v sebe skrýva rôzne tajomstvá, prvá vec, na ktorú sa zameriame je dizajn. Je to totiž niečo, čo produkt občas predáva lepšie ako výkon či funkcie. Apple má skvelých priemyselných dizajnérov, pretože napriek kráse zostala praktická stránka bez vážnej ujmy. Prístup Applu je podobný ako u ostatných počítačov, čo znamená jednoduchú eleganciu bez gýčovitých modrých diód, nálepiek, nevkusných plastových výstupkov, a podobných zvláštností, ktoré každý deň môžme pozorovať v PC segmente.

Aj keď mnohí si myslia, že čierny povrch sa udržiava jednoduchšie než biely, ktorý je pre MacBooky typickejší, musím vás sklamať. Čierny povrch sa totiž nelíši iba farbou ale aj úpravou. Biele MacBooky sú z čiastočne lesklých platov, a aj keď si to koleduje o rýchle zašpinenie a otlačky prstov, všetko to ľahko zotriete handričkou. Na bielej farbe otlačky či poškriabanie aj tak nie je príliš vidieť. Notebook tak aj po dvoch rokoch vyzerá ako nový, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti so starým iBookom.

Čierny povrch je však oveľa náchylnejší na spomínané veci a čo je najhoršie, tak ľahko ich nezotriete. Povrch je jemne zdrsnený a veľmi dobre si otlačky na sebe drží. Nie sú však príliš výrazné, čiže sa rozhodne nejedná o katastrofu. Odporúčam dokúpiť si obal, alebo zostať pri bielych modeloch, pokiaľ sa neženiete za vysokým výkonom, ktorým tento kúsok oplýva.

Z hľadiska konštrukcie je vysoko cenené riešenie kĺbu displeja. Ako vidíte na obrázku, displej sa vyklápa tesne za notebook, a nie navrch. Kĺb je mohutný a displej drží dobre, rozhodne sa nadmerne netrasie. V tejto časti sa nachádza aj vývod horúceho vzduchu z chladenia, ktorý je tak čiastočne zakrytý. Spodná hrana displeja je preto vystavená dosť vysokým teplotám. So zapožičaným laserovým teplomerom som nameral na povrchu teploty skoro 50°C, čo životnosti displeja asi príliš nepridá.

Dôležitá vec z hľadiska používania je aj trackpad a klávesnica. Nový model stolných klávesníc Apple vychádza práve z tej, ktorá je prítomná aj na MacBooku. Na klávesnicu asi nemôžem povedať nič zlého, píše sa na nej dobre, rýchlo, vzdialenosti medzi klávesami znižujú chybovosť pri písaní a zdvih kláves mi vyhovoval.

Trackpad je tiež svetlá stránka tohto temného stroja. Je príjemne veľký, presný, citlivý a umožňuje scrollovanie dvomi prstami aj bez utilít tretích strán. Negatívnym, ale nevyhnutným javom každého notebooku Apple je jedno tlačítko tracpadu. Ak chcete urobiť pravý klik, musíte si vypomôcť klávesou Crtl. To je z hľadiska efektivity práce pomerne veľká brzda a detail, že Macy používajú myš na ovládanie už od ’83 to neospravedlní, pretože v teréne ju často človek nemá zo sebou. Pre zaujímavosť uvediem, že trackpad, klávesnica a IR senzor sú pripojené interným USB 1.1 rozhraním. Doteraz som sa tu vždy stretával iba s proprietárnymi rozhraniami, ale mám pocit že za tým bude Intel a nulová účasť Applu pri tvorbe materskej dosky. Keď sme už nahryzli IR senzor, nedá mi nespomenúť diaľkové ovládanie Apple Remote. Je to skvelá vymoženosť, ktorá od októbra 2005 prináša radosť asi každému. I keď ovládač sa za ten čas nezmenil, vďaka prerobenému užívateľskému rozhraniu Front Row v Mac OS X 10.5 sa jeho možnosti rozšírili. Jedinou nevýhodou celého riešenia je podľa môjho skromného názoru použítá technológia ovládača. Ten potrebuje priamu viditeľnosť na senzor, našťastie uhol pri ktorom je stále počítač možné ovládať je celkom dobrý, ale možno by to už naozaj chcelo prejsť na BlueTooth.

Skvelá drobnosť je aj MagSafe, teda magnetická koncovka nabíjačky. Síce sa mi ešte nepodarilo notebook zhodiť zo stola v dôsledku zakopnutia, ale táto možnosť reálne existuje. Koncovka sa teda pri náhlom zatiahnutí bez poškodenia uvoľní, keďže jediný spôsob jej uchytenia v počítači je pomocou magnetov. Ich sila je primeraná, a tak sa vám nestane, že pri bežnej manipulácií sa samovoľne vytiahne, a baterka sa vám nepozorovane vybije. V porovnaní so starým iBookom sa mi však nepáči dióda indikujúca stav nabíjania. Je trochu malá a na priamom dennom svetle sa z nej nedá tak ľahko zistiť, či sa batéria ešte nabíja. Naproti tomu mal iBook po celom obvode koncovky diódu, ktorá mala vyššiu svietivosť a hlavne podstatne väčšiu plochu. Na druhej strane to by mohlo rušiť v prípade, že spíte v jednej miestnosti s počítačom, takže riešenie MacBooka nie je pod váhou týchto skutočností tak zlé. Magneticky je uchytené aj veko displeja, a tak ho ľahko otvoríte aj jednou rukou. Sila magnetu spolu s odporom kĺbu displeja ale zaručia, že sa notebook pri prenášaní neotvorí.

Výkon

MacBook je svojou technickou výbavou zameraný na multimédia a digitálny život vo všeobecnosti. Nebol príliš stavaný na profesionálne účely (aj keď niektoré veci zvláda obdivuhodne) a už vôbec nie na hranie. Tomu zodpovedá vyváženie výkonu jednotlivých komponentov. Takže čo vlastne v sebe MacBook skrýva? Má procesor Intel Core 2 Duo 64-bit s frekvenciou 2,16 Ghz, 1GB DDR RAM rozdelenej v dvoch slotoch, grafickú kartu Intel GMA 950 s 64MB zdieľanej pamäte a 160 GB Fujitsu disk s 5400 otáčkami za minútu. Nezdá sa vám niečo? Áno, presne tak, nejedná sa o posledný model, ktorý do našich obchodov čoskoro dorazí (ak tento článok čítate trochu neskôr tak už dorazil) ale predchádzajúci model. Je mi to trochu ľúto, ale naozaj nemôžem za to, že počas doby keď som ho mal doma aj s rozpísanou recenziou niekoho v Apple napadlo vydať revíziu. Nové modely majú nový chipset Santa Rosa, ktorý disponuje taktom zbernice 800Mhz (oproti 667MHz v recenzovanom stroji) a procesormi s taktom 2GHz a 2,2Ghz. Navyše majú výkonnejšiu grafickú kartu Intel X3100 so 144MB zdieľanej pamäte, ktorá je v priemere 2× výkonnejšia. Mňa však len tak niečo nezlomí a tak som grafy doplnil aj o výsledky posledného modelu zo zdrojov na internete.

Ešte skôr než vás zavalím grafmi, ktoré nemusia každému podať optimálnu odpoveď ohľadne výkonu, skúsim opísať čo všetko MacBook dokáže. Jasnou výhodou je výkon procesora, ktorý MacBook predurčuje na všetky bežné aj výkonovo náročnejšie úlohy. Nebol problém strihať video, i keď disk trochu zdržoval. Odozva systému bola neporovnateľne lepšia ako to, čo zažívam na PowerMacu či kedysi na iBooku G4. Potešil aj výkon pri renderingu a prehrávanií HD filmov. Jedinou slabinou MacBooku boli hry. Staršie tituly ako Unreal Tournament 2004 nemali žiadny problém, ale Quake 4 aj na rozlíšení 640×480 bodov s najnižšími detailmi sekal. Jednoducho sa na moderné hry MacBook vôbec nehodí, ale na odpočinkovú hru je to dostačujúce. Ak siahnete po nových modeloch, zrejme sa bude hrať príjemnejšie, ale zázraky nečakajte, pretože ani X3100 nebola stavaná na náročné hranie. Jej výkon by však už na spomínanú hru Quake 4 asi dostačoval, ale ešte som nový model v ruke nemal, takže za to neručím. Poďme pristúpiť k jednotlivým testom, ktoré odhalia viac. Ako prvý test poslúžil Cinebench R10, ktorým som testoval aj iMac. Ten podáva pomerne objektívne svedectvo o výkone jedno a viac vláknových aplikácií a okrem CPU zistí aj výkon grafickej karty v OpenGL, ktoré sa používa v hrách a 3D modelovaní. Ostatné stroje v teste sú nasledovných konfigurácií:

• MacBook, 2.0GHz Core 2 Duo, 1GB RAM, 80GB HDD (5400rpm), Intel X3100
• iBook, 1.2Ghz, PowerPC 7447A (G4), 512MB RAM, 40GB HDD (4200rpm), Ati Radeon 9200
• PowerMac, Dual 867Mhz, PowerPC 74550 (G4), 2GB RAM, 200GB HDD (7200rpm), Ati Radeon 9000
• MacBook Pro, 2.4 GHz Core 2 Duo, 1GB RAM, 160GB HDD (5400 rpm), NVidia GeForce 8600 GT
• iMac, 2.4Ghz Core 2 Duo, 1GB RAM, 250GB HDD (7200rpm), Ati Radeon HD 2600 Pro
• Mac Pro, 2×2.66 GHz Xeon 5150, 1GB RAM, 500GB HDD (7200 rpm), NVidia GeForce 7300 GT
• Mac Pro, 2×2.0 GHz Xeon 5150, 1GB RAM, 250 GB HDD (7200 rpm), NVidia GeForce 7300 GT

V grafe je oranžovou farbou označený zapožičaný MacBook, modrou ostatné referenčné stroje. Tmavšia farba značí výkon jedného jadra/procesoru, ktorý zodpovedá výkonu v jednovláknových aplikáciach. Bledšia označuje celkový výkon po zapojení všetkých jadier. Netýka sa to iba iBooku G4, ktorý je jednojadrový, a tak dosahuje rovnaké výsledky v oboch testoch.

Prvý súbor výsledkov je zameraný na výkon CPU. MacBook si počínal veľmi dobre, aj keď disponuje platformou Napa, prekonáva nižšie taktovaný model MacBooka so Santa Rosou, i keď len o vlások. Na tomto príklade celkom dobre vidíme, že prínos Santa Rosy nie je priveľký, okrem oblasti hier. Čierny MacBook po stránke procesoru veľmi dobre konkuruje aj oveľa drahšiemu MacBooku Pro či iMacu, starší iBook úplne vyradil z hry. Ak uvážim, že iBooky sa dopredali ani nie pred dvomi rokmi, je jasné že PPC platforma naozaj nestačila s dychom a prechod na Intel bol nevyhnutný krok. Keďže nie každý mučí iba procesor, pozrime sa na grafy výkonu grafických kariet.

Výsledky asi nikoho nezaskočia. Grafická karta Intel GMA 950 sa nepredviedla príliš dobre. Jej výkon dostačuje na mnoho, ale hry nie sú jej silná stránka, i keď na rekreačnú hru po tvrdom písaní tohto článku dostačovala. Nástupca recenzovaného počítača osadený novou generáciou grafických kariet Intel X3100 je na tom o kus lepšie. Práve X3100 je dôvod, ktorý bude najviac nerozhodnutých ľudí motivovať k nákupu MacBooka, mnohých neuspokojoval herný výkon. Predposlednú generáciu iBookov G4 vysoko prekonáva a prekoná aj Ati Radeon 9550 v úplne posledných iBookoch, ktoré zišli z výrobných liniek v máji 2006. To je z hľadiska vývoja síce úplne normálny fakt, avšak na fórach kolujú zvesti, že tomu tak nie je. Túto kartu som však nemohol zakresliť do tabuľky, aj keď by to prišlo vhod viac než Ati 9200, ktorá reprezentuje iBooky staršieho dáta výroby. Výsledky pre túto kartu mám totiž k dispozícií iba pre benchmark Cinebench R9.5, ale MacBook som podrobil aj tomuto testu, takže ako je na tom Intel GMA 950 v súboji so svojími priamimi predchodcami?

Jasne vidíte, že iBook pre nové notebooky nie je súper. Ak uvážime, aký výsledok by asi dosiahla karta X3100 v nedávno predstavenej generácií MacBookov (odhadom 2700 bodov), môžme byť iba spokojní. Nové MacBooky sa herným výkonom dokonca doťahujú na Mac Pro, ktorý má síce o jeden procesor naviac, ale je neskutočne brzdený kartou NVidia 7300GT. V krátkosti môžme herný výkon vystihnúť asi nasledovne: testovaný stroj je jeden krát rýchlejší ako predchádzajúce iBooky a dosahuje polovičný výkon novo predstavených modelov s grafikou X3100. Po stránke výkonu v bežných aplikáciach je však rozdiel pomerne zanedbateľný a preto možno prehlásiť, že update na čipovú sadu Santa Rosa priniesol hlavne zlepšenie v hrách a aplikáciach, ktoré vedia na svoju akceleráciu použiť grafickú kartu. Ale nespornou výhodou Santa Rosy je možnosť upgradovať RAM až na 4GB, ziatiaľ čo testovaný notebook s platformou Napa pojme iba 3GB. Avšak nie len procesor a grafická karta robia počítač počítačom, aký je teda celkový výkon, v ktorom hrá rolu každá jedna súčiastka? Na túto otázku nám odpovie XBench.

Celkový výkon MacBooka je obdivuhodný, s prehľadom poráža čokoľvek, čo má PowerPC procesor a obstojne konkuruje MacBooku Pro, i keď v grafe neuvidíte najväčšie tromfy Pro verzie, teda jasný náskok grafickej karty a výborné LED podsvietenie, ktoré si ešte do konzumnej rady cestu nenašlo. Sme na konci kapitoly venujúcej sa výkonu, takže ak to sčítame, dostaneme dokonale prispôsobený notebook na široké spektrum činností a ani nástup Santa Rosy z testovaného počítača nerobí práve muzeálny exponát; jedine v oblasti hier zaostáva. Preto ak túžite po vysokom framerate, počkajte si na príchod novej generácie do obchodov. Moja skromná rada znie, aby ste tak urobili aj keď vás hry vôbec nezaujímajú, dá sa totiž predpokladať, že súčasná generácia zlacnie a ušetríte vaše ťažko zarobené peniaze.

Teploty, výdrž na batérie

Veľmi dôležitým prvkom mobility je nezávislosť na elektrickom prúde počas čo najdlhšej možnej doby. Apple vždy poskytoval notebooky s nadpriemernou životnosťou batérie, už v roku 1999 dokázal na ňu iBook bežať po celých 5 (podľa papierov 6) hodín. Ako je na tom MacBook? Ešte predtým než sa pozriete na výsledné časy, prihliadate prosím na to, že sú len orientačné, aj keď som ich meral presne. Zaťaženie vždy úplne presne rovnaké nie je, čo znižuje presnosť, až na posledný test, kedy som nechal MacBooka potiť sa na maxime.

Pri bežnom použití s vyšším jasom displeja sa MacBook držal pri živote statočne takmer 4 hodiny, čo je podľa mňa vynikajúci výsledok. Znamená to 4 hodiny surfovania po webe, počúvania hudby a tvorby jednoduchej grafiky naraz. Ak sa budete na MacBooku snažiť strihať video, hrať sa, alebo inak vyskúšat jeho limity, batéria vypovie službu po 2 hodinách a 48 minútach. Pri tom hraní možno aj o 20 minút skôr. Osobne to považujem za dobrý výsledok, väčšina notebookov vydrží s jednou batériou takýto čas pri minimálnom zaťažení so stiahnutým displejom. Ale MacBook v takomto režime vydrží vysoko cez 5 hodín a približuje sa hodnotám na papieri. Apple jednoznačne potvrdil, že si chce udržať vysoký štandard. Poďme sa ešte pozrieť na teploty, červenou sú vyznačené teploty v záťaži a žltou pri normálnom používaní, typu web, hudba, prehliadanie fotiek. Teplota okolia sa pohybovala v rozmedzí 20–22°C a notebook bol položený na obyčajnom drevenom stole.

Ako ste si mohli všimnúť, teploty to nie sú práve najnižšie. Procesor Core 2 Duo má stanovený pracovný limit na 100°C, ale aj tak teplota 82°C nie je veľmi lichotivý výsledok. Stabilita netrpí, plast sa vám neroztopí, ale z iBooku som zvyknutý, že nad 55°C sa nemôžete dostať a do teploty 50°C je celý chladený pasívne. Na niečo podobné tu môžte zabudnúť. MacBook je permanentne aktívne chladený jedným vetráčikom, ktorého otáčky sa pohybujú od 1500 do 6000 rpm. Hlučnosť je však aj tak na príjemne nízkej úrovni a pokiaľ procesor naozaj na tých 80°C nezohrejete, budete sa musieť veľmi sústrediť, aby ste počuli nejaký hluk. Ale ani pri spomínaných 6000 rpm nemáte pocit, že na stole štartuje helikoptéra, práve naopak, zvuk je dostatočne hlboký, bez pískania a drží sa na rozumnej úrovni. V testovanom stroji mi však pripadal disk trochu hlučnejší a jeho zvuk zas tak príjemný nebol (mierne pískal). Napriek tomu ma vážnejšie neznepokojoval, lebo jeho intenzita bola malá. Teplota ostatných komponentov je už o niečo príjemnejšia. Poteší hlavne veľmi nízka teplota disku. Spodok notebooku je teplý, ale na kolenách sa s ním pracovať dá. Rozhodne páni nebudú vkladať do hry svoju plodnosť.

Displej

Ma MacBooky sa hneď po uvedení spustila lavína kritiky kvôli lesklému displeju. A viete čo si myslím ja? Že lesklá povrchová úprava je malicherný problém v prorovnaní s kvalitou samotného displeja. Totiž, narozdiel od iMaca nie je MacBook krytý nadbytočnou vrstvou skla, a ešte aj povrch predsa len mierne rozostruje odlesk. Dá sa s ním pracovať aj v slnečnej miestnosti, samozrejme nie priamo oproti oknu. Na prácu v exteriéri za slnečného počasia sa už ale nehodí. Ak to porovnám s iBookom, ten mal síce matný displej, ale ani s ním sa nedalo pracovať vonku. U neho bol problém ale ukrytý v nízkom jase podsvetlenia. Aj z fotografií jasne vidieť, že lesk nie je v práci zásadnou prekážkou, ak sa pozeráte na notebook aspoň čiastočne kolmo.

Možno viete, že v notebookoch sa používajú zo zásady len TN panely. Je to najstaršia technológia LCD displejov a skrýva to v sebe isté úskalia. Každý TN panel má zhruba rovnakého menovateľa, a to malé vertikálne pozorovacie uhly, 6-bit farby a nevyrovnanú odozvu vo farebných tónoch. Na MacBooku sa tieto problémy prejavujú tiež. Začneme tými pozorovacími uhlami. Tie sú jedným slovom priemerné. Horizontálne uhly sú dostačujúce, pri pohľade z naozaj extrémnych uhlov sa stráca kontrast a lesk značne znemožňuje prácu. Tieto javy ale nastávajú dostatočne neskoro, viac ma znepokojujú vertikálne uhly. Ak si vo fullscreen režime necháte zobraziť rovnomerne šedý obrázok (tj. každý bod má farbu v RGB napr. 150,150,150), tak vo vašich očiach bude tieňovaný, vo vrchnej časti bude bledší, naspodku tmavší, nikdy sa na displej nemôžte pozerať tak, aby bola celá plocha úplne rovnomerne šedá. Zo zväčšovaním uhla farby postupne tmavnú a dostávajú sa až do inverzie. Hovoríte si, že je to katastrofa? Ale kdeže, je to iba realita. Každý notebook na svete, bez ohľadu na cenu, má rovnakú technológiu LCD displeja. Rozdiely sú, ale neexistuje TN, ktoré by týmito problémami netrpelo. Snažím sa iba upozorniť na to, aby ste si notebook nemýlili s profesionálnou grafickou stanicou, aspoň pokiaľ si nepripojíte vlastný externý LCD monitor, ktorý má aspoň MVA technológiu, kde sú pozorovacie uhly 170° v každom smere a natívne zobrazí 16,7 miliónov farieb. Na malé úpravy v teréne však dostačuje, aspoň pokiaľ nehovoríme o vyložene profesionálnych programoch na jemné vyvažovanie farieb ako Aperture a podobne.

Povznesme sa nad pozorovacími uhlami, ktoré nemá ideálne nikto, a zamerajme sa na nastavenie farieb, ktoré môže pomôcť alebo môže zahubiť aj dobrý panel s dobrou elektronikou. MacBook má 6-bit farby, tak ako každý notebook (až na neuveriteľne malé množstvo výnimiek), čo znamená, že nedokáže natívne zobraziť plných 16 miliónov farieb ale iba približne štvrť milóna. Zvyšné farby sa dopočítavajú ditheringom. To je oproti stolným monitorom značná nevýhoda – prechody nemôžu byť tak plynulé a je badateľné prúžkovanie. Na druhej strane, vďaka malému rozmeru pixelov je to menej rušivé. Vyváženie samotných farieb ma trochu sklamalo. Boli nepresné, občas trochu prepálené a teda na grafiku nevhodné. Áno, vyzerajú na pohľad dobre, pekne sa na nich sledujú filmy, ale je to umelá krása a každý grafik ňou pohŕda. Je to niečo podobné, ako keď na stolnom monitore trochu prehnane zvýšite kontrast a jas. Biela je síce belšia, ale svetlá oranžová je žltá. Ak si zvolíte iný farebný profil ako štandardný, napríklad sRGB, výsledky sú ešte horšie. Jednoducho, pokiaľ chcete robiť webdizajn či ešte niečo profesionálnejšie, určite sa veľmi nespoliehajte na vstavaný displej. Na bežné účely však bohato dostačuje a bol som s ním oveľa spokojnejší ako s iBookom, ktorý mal zase farby pre zmenu mdlé, ešte nepresnejšie a navyše mal výraznejšie prúžkovanie. Okrem toho, MacBook má narozdiel od neho podstatne lepšie podsvietenie, nie je síce úplne dokonalé (LED podsvietenie má až MacBook Pro), ale rozhodne pri práci len ťažko niečo spozorujete.

Možnosti upgradu

Teraz vám poviem, čo ma na MacBooku zaujalo a potešilo asi najviac, a tým je možnosť výmeny RAM a HDD. Keďže tento počítač je určený pre širokú skupinu ľudí a nie osoby, ktoré s vreckovým nožíkom rozoberú autobus, je výmena týchto vecí nesmierne jednoduchá. Myslím, že jednoduchšie to už naozaj ani nejde. Stačí vybrať batériu, na čo nepotrebujete okrem mince žiadny nástroj. V odkrytom priestore sa nachádza priamy prístup k pamäti i disku. Dobre, je tam ešte malý pliešok, na ktorého odstránenie sa budete musieť zbaviť troch skrutiek. Ale potom vám už naozaj nič nebráni vymeniť čo potrebujete, čiže disk (prvá fotka) alebo RAM.

Celá výmena vám nezaberie ani 5 minút, to je oproti iBookom naozaj veľký pokrok. Výmena disku v iBooku zaberie hodiny a je kvôli tomu nutné rozobrať celý notebook. Pre ilustráciu prikladám fotku z toho dobrodružstva.

Avšak, keby vás napadlo meniť v MacBooku napríklad mechaniku, už by ste sa natrápili podobne ako pri iBooku, ak nie aj viac.

Záver

MacBook je z celkového pohľadu príjemný počítač, disponujúci dobrým výkonom, tichou prevádzkou a skutočne špičkovou výdržou batérie. K pozitívam by som prirátal aj klávesnicu a nádherný dizajn. Spolu s Mac OS X tvorí ideálnu voľbu takmer pre každého.

Na druhej strane nemá oslnivú grafickú kartu, aj keď X3100 toto tvrdenie značne naruší. X3100 výkonom síce neprekoná dedikované karty, ale poskytne viac než rekreačné hranie. Profesionálov však asi odradí displej, ktorý síce dostačuje na bežné použitie, ale rozhodne sa nehodí na pokročilú úpravu fotiek. Pri webdizajne by som to zas tak čierne nevidel, predsa len TN technológia a jej negatíva ovládajú skoro celý trh s LCD panelmi nie len v notebookoch, ale i stolných monitoroch.

Osobne vo mne MacBook zanechal dobrý dojem solídneho notebooku, ktorý za vynaložené prostriedky majiteľa odmení primeraným výkonom a dobrými vlastnosťami. Je postavený na mieru svojmu zameraniu na spotrebný trh, tak ako MacBook Pro na profesionálny. Jeho kúpu tak môžem odporučiť každému, kto sa s touto filozofiou stotožňuje.

Za zapožičanie MacBooku ďakujeme spoločnosti Software Partner s.r.o – autorizovaný predajca značky Apple na Slovensku.