Synology DiskStation Manager: Systém, ktorý dodáva NAS identitu

Moja prvá snaha mať doma sieťový disk skončila pred niekoľkými rokmi, keď som si chcel doma pripojiť externý disk k routeru cez USB port. Skončilo to nefunkčným internetom a extrémne pomalou prenosovou rýchlosťou, ktorú predbiehal hádam aj Dial-Up. Vedel som, že to nie je cesta a radšej som túto parketu prenechal profesionálom, ktorí stoja za naozajstnými riešeniami. Jedno také od firmy Synology mám dnes doma.

Presnejšie je to Synology DS416, na ktorý sa pozrieme v samostatnej recenzii už onedlho. Aby som ho ale trochu priblížil, je to systém s priestorom pre 4 hard disky. Páči sa mi, že má pomerne malé rozmery, jednoduchú inštaláciu a že má možnosť meniť disky za chodu, o čom ale budem písať neskôr v recenzii. Na čo by som sa ale chcel zamerať dneska, je operačný systém, na ktorom toto NAS-ko beží.

DS-ká od Synology využívajú svoj vlastný Linux, ktorý sa volá DiskStation Manager a berie si inšpiráciu z rôznych systémov, s ktorými ste každodenne v styku. Napríklad vrchná lišta, to je v podstate linuxová obdoba spodnej lišty z Windows 7. Dokonca má podobný vizuál, ako môžete vidieť na screenshotoch v článku. Vľavo hore sa už tradične nachádza Štart ponuka a po kliknutí na ňu sa objaví ponuka nainštalovaných programov.

Programy to sú rôzne, napríklad sa tu nachádza poznámkový blok alebo Media Server aplikácia, cez ktorú si viete detailne nakonfigurovať svoje NAS-ko, keď ho chcete využívať na streamovanie videí do Xboxu alebo Apple TV. Len teda je to aplikácia, ktorú si treba stiahnuť z centra balíčkov.

Aj DiskStation Manager ide s dobou a preto v ponuke dostupných programov obsahuje aj trh, v ktorom sa dajú zohnať nejaké tie aplikácie (Add-on Packages), medzi nimi aj WordPress. Výhodou je, že všetky tieto aplikácie sú zadarmo a na ich stiahnutie a inštaláciu si nemusíte vytvárať žiaden profil. Inštalácia aplikácií je rýchla, ale rýchlosť sťahovania môže byť ovplyvnená zaťažením siete. Klasika. Potom má každá aplikácia svoje vlastné užívateľské rozhranie, no všetky majú rovnaké črty. Osobne mi viac ako macOS pripomínajú Windows. Výnimkou je z celkom pochopiteľného dôvodu aplikácia Terminál.

Našťastie, pri tomto Linuxe nie ste odkázaní na Terminál a v Synology si dali záležať na tom, aby ste vedeli systém okamžite používať. Čo by isto ocenili aj IT-čkári, ktorí už zažili to peklo, ktoré sprevádza niektoré distribúcie. Skrátka, na to, aby to fungovalo, už nemusíte nič kompilovať, skriptovať a ani si nemusíte svojpomocne optimalizovať drivery. Čo mi ale zo začiatku robilo problém, bolo presúvanie väčších súborov z Macu do NAS-ka.

Synology funguje v podstate ako vzdialená plocha, ku ktorej sa pripojíte cez svoj internetový prehliadač. Po pár minútach som prišiel na to, že sa pripájate cez doménu názov.quickconnect.to, kde samozrejme názov znamená pomenovanie vášho NAS-ka. Prihlásite sa so svojimi údajmi (konto si vytvárate pri úvodnom nastavení) a ste na virtuálnej ploche.

Presúvať dáta môžete do prieskumníka súborov (File Station), ale má to svoje podmienky. Ak chcete kopírovať súbory priamo tak, že ich presúvate do Safari, tak to musia byť menšie súbory a nie 14GB filmy. A nesmú to byť celé priečinky. Nech som sa snažil ako som sa snažil, presunúť si nejaké tie MKV-čka takouto metódou mi nešlo a upload skončil zväčša pri konci, okolo 97 %. Priečinky prestane synchronizovať takmer okamžite.

Preto na presúvanie takýchto dát bolo treba použiť metódu, ktorá funguje za každú cenu. Keď ste doma, tak Finder vám ukáže prítomnosť sieťového disku aj s možnosťou pristupovať k nemu pomocou klasických protokolov AFP, SMB, NFS, FTP, TFTP alebo rsync. Viete sa prihlásiť pomocou údajov, ktoré patria vášmu profilu a následne môžete kopírovať kľudne aj 25GB súbor a máte 100% istotu, že sa tam presunie. Síce to potrvá, ale súbor sa presunie bez odvrávania.

Inak, keď už spomínam rýchlosť, tak osobne som veľmi spokojný. Ten 14GB film sa mi podarilo presunúť za približne 3 minúty. Je to vďaka kvalitnému routeru a kvalitnému MacBooku, oba majú 802.11ac. Je ale nutné dodať, že som tak robil v čase, kedy moja domáca sieť nebola nijak inak zaťažená. Keď ale prebiehajú iné dátové prenosy, rýchlosť presunu je pochopiteľne pomalšia. Pripojenia pomocou ethernetu kopírovanie pravdaže výrazne zrýchľuje.

Výhodou DiskStation Manager narozdiel od Finderu je ale to, že sa k nemu viete pripojiť aj na diaľku cez Safari alebo iný browser. A super na takomto vlastnom úložisku je, že nemá žiadnu otravnú captchu, ani obmedzené rýchlosti pre free userov, ani nutnosť preklikať sa 18 000 reklamami na viagru. Jediné, čo vás takto na diaľku obmedzuje, sú prihlasovacie údaje a rýchlosť pripojenia. Tu po pripojení uvidíte už vyššie spomenuté rozhranie, widget s indikátorom stavu a ak by ste to chceli, tak vpravo hore máte možnosť vypnúť alebo reštartovať NAS, keby niečo.

Zhrnutie

Aj keď má svoje muchy, najmä pri presúvaní väčších súborov alebo priečinkov, DiskStation Manager je prekvapivo jednoduchý, no zároveň profesionálne pôsobiaci systém, ktorý dodáva NAS-ku tvár, identitu. Kombinuje známe prvky z viacerých systémov, takže sa ho naučíte používať v sekunde. Poteší tým, že okrem vstavaných aplikácií obsahuje aj obchod, v ktorom sa dajú celkom bezplatne stiahnuť ďalšie appky.

Bonusom sú pomerne obsiahle možnosti nastavenia, ktoré nezahŕňajú len nastavenie NAS-ka, ale ponúkajú aj možnosti customizácie rozhrania, takže môžete štandardný modrý wallpaper vymeniť za niečo iné, čo vám viac “šmakuje”. Teda je to takmer sebestačný Linux, s ktorým pracujete buď cez Finder alebo cez vzdialenú plochu v Safari. Viete ho tiež nastaviť ako Time Machine, čomu by som sa ale venoval v samostatnej recenzii zariadenia.