Technologický vizionár Steven Paul Jobs, CEO spoločnosti Apple

Článok prebratý z magazínu MagMag.sk.

Steve Jobs svoju Apple Corporation založil v garáži spolu so svojím kamarátom Stevom Wozniakom. Jeho vízia osobného počítača dostupného pre všetkých viedla k softvérovej a hardvérovej revolúcii v počítačovom odvetví. V americkom srdci priemyslu – Silicon Valley – je známy ako vizionár, ktorý vidí technologické požiadavky budúcnosti.

Sirota Steven Paul Jobs sa narodil v roku 1955 a vychovala ho náhradná rodina. Učitelia o ňom hovorili, že je samotár a na všetko má úplne iný názor ako ostatní. Jeho IT kariéra sa paradoxne začala v Hewlett-Packard, kde brigádoval počas letných prázdnin. Práve tam stretol Steva Wozniaka, ktorý bol fanatickým vynálezcom elektronických noviniek. Jobs sa po škole zamestnal ako dizajnér videohier v spoločnosti Atari, Inc. Viac ho však zaujímala výroba elektroniky a jedinou spoľahlivou osobou v tejto oblasti bol pre neho Wozniak.

„Wozniak bol prvý človek v mojom živote, ktorý vedel o elektronike viac ako ja,“

povedal Steve Jobs o svojom partnerovi. Jobs Wozniaka presvedčil, aby mu pomohol skonštruovať osobný počítač, zatiaľ čo on sa bude starať o marketingovú stránku produktu. Jeho víziou bolo vytvoriť počítač, ktorý by už na svoje uskladnenie nepotreboval minimálne dve miestnosti a bol dostupný pre každého.

Prvá vízia – počítač pre každého

Prototyp stolového počítača Apple I vznikol v garáži domu Jobsovej rodiny. Pomenovali ho podľa Jobsovho najobľúbenejšieho ovocia. Jobs si ho nenechal len tak pre seba a ukázal ho miestnemu obchodníkovi s elektronikou, ktorý si od neho objednal 25 kusov. To ich povzbudilo, aby si založili počítačovú spoločnosť, ktorá mala produkovať a predávať osobné počítače. Potrebovali však finančný základ, takže predali to najcennejšie čo mali – Jobs svoj VW minibus a Wozniak svoju HP vedeckú kalkulačku. Na začiatku mali zakladatelia spoločnosti Apple v rukách 1300 USD. Na Jobsov podnet Wozniak odišiel z Hewlett-Packard a stal sa vice-prezidentom pre výskum a vývoj ich novej spoločnosti.

Druhá vízia – poraziť IBM

Počítač Apple I vyšiel na trh v roku 1976 a vďaka Jobsovým marketingovým ťahom na ňom zarobili 774,000 USD. Rok na to vyšla nová verzia Apple II. Jeho dizajn bol jednoduchší a kompaktnejší ako mal ich prvý výrobok. Jobs požiadal nezávislých programátorov, aby vymysleli aplikácie použiteľné pre jeho druhogeneračný počítač. Výsledkom bol adresár so 16,000 softvérovými programami. Odvážny Jobs predpokladal, že Apple II môže konkurovať IBM počítačom, avšak potreboval pomoc ľudí s lepšími marketingovými zručnosťami. Oslovil Regisa McKenna popredného PR manažéra firiem v Silicon Valley a Nolana Bushnella, svojho exšéfa z Atari, Inc. Tým sa podarilo získať viacerých investorov, medzi inými aj Intel. Práve marketingový manažér Intelu – Markkula – sa stal predsedom rady spoločnosti v máji 1977. Ten pre Apple získal potrebný kapitál a začiatkom 80-tych rokov minulého storočia jeho zisky vyskočili na 139 miliónov USD. V roku 1982 to bolo už 583 miliónov USD. Za sedem rokov sa vďaka Jobsovmu nosu na správnych ľudí z jeho garážovej firmičky stala silná korporácia. Vedel však, že pokiaľ chce poraziť IBM, musia byť počítače Apple kompatibilné s ich počítačmi. Potreboval nový rad počítačov, ktoré by dokázali prevziať trh ovládaný IBM. Na to si najal Johna Sculleyho z Pepsi Cola, ktorého menoval prezidentom spoločnosti. Pre Sculleyho mal len jeden argument:

„Pokiaľ ostaneš v Pepsi, o päť rokov budeš predávať deťom len o niečo sladšiu vodu. Ak pôjdeš do Apple, môžeš zmeniť svet.“

Avšak Apple III, ktorý predstavili v roku 1981 nezožal veľkú slávu a zlyhala aj Lisa, ktorá sa ako prvá dala ovládať myšou. Jobs si uvedomil, že robia zásadnú chybu – všetky jeho doterajšie počítače mali odlišný operačný systém. Prišiel teda s novým nápadom – Macintosh. Nechcel, aby sa Apple stalo obeťou korporátnej byrokracie a chcel sa vrátiť späť do garážovej atmosféry, kde individualistický a excentrický prístup k softvéru a hardvéru väčšinou vychádza. Macintosh mal 128 K pamäť a 32-bitový mikroprocesor, čiže dvakrát lepšie parametre ako jeho predchodcovia. Jediné čo sa Jobsovi stále nepodarilo vyriešiť bola jeho nekompatibilita s IBM počítačmi. Predstavil ho teda ako „počítač pre nás ostatných“. Marketing okolo Macintosha v roku 1984 bol radikálny. Znížili jeho ceny a stal sa hitom. Avšak John Sculley mal pocit, že Jobsove výmysly škodia spoločnosti. Jobsovou mániou bola technologická elegancia spĺňajúca všetky zákazníkove potreby, čo Sculley považoval za luxus v čase konkurenčného znižovania cien . Postupne teda Jobsa vytlačili do filiálnej budovy Siberia a viac ho nepustili k dôležitým dokumentom jeho „Jablka“. Nakoniec v roku 1986 predal všetky svoje podiely v Apple a nechal si iba jediný. Dostal zákaz vykonávať akékoľvek operácie súvisiace so spoločnosťou.

„Bolo to ako keby ma niekto udrel do brucha a vyrazil mi dych natoľko, že som nemohol dýchať. Čím viac som sa snažil nadýchnuť, tým viac som sa dusil. Preto jediná vec, ktorá sa vtedy dala urobiť bolo upokojiť sa, aby som sa znovu mohol nadýchnuť,“

opisuje Jobs svoj odchod z Apple v roku 1986.

Tretia a štvrtá vízia – NeXTStep – interpersonálny počítač a softvér

V roku 1989 sa znovu pozbieral a rozhodol sa založiť novú spoločnosť NeXT. Plánoval vybudovať novú generáciu počítačov, ktoré mali zahanbiť všetky línie Apple. Na trh prišiel so svojím NeXT Cube, ktorý opísal ako interpersonálny počítač. Mal byť nasledujúcim krokom za osobným počítačom. Umožňoval jednoduchú komunikáciu a spoluprácu medzi jednotlivými užívateľmi. Jeho cieľ sa však nesplnil a z jeho nového počítača sa predalo len okolo 50,000 kusov.

Po chvíľke útlmu prišiel na to, že softvér sa predáva lepšie a menej komplikovane ako hardvér. Vychádzal z toho, že v tom čase spoločnosti strácali čas a peniaze pri vývoji softvérov. Zameral sa teda na Object-oriented programming (OOP), ktorý mal programátorom pomôcť napísať softvér za zlomok bežného času. Tento systém ponúka 80 % predkódovaných častí softvéru. Rovnako chcel, aby jeho NeXTStep počítače a softvér boli schopné konkurovať Microsoftu, Apple aj IBM. Jobs bol presvedčený, že MS Windows mal zlé vývojové prostredie a pochopil, že Microsoft ho ani nemá záujem robiť lepším, pretože sa stal neprekonateľnou jednotkou na trhu s počítačovým softvérom. Podľa Jobsa počítačový priemysel potrebuje aj iné softvérové alternatívy ako ponúka Windows a svoj NeXTStep ponúkal ako platformu pre vývoj softvéru. O NeXT nakoniec prejavil v roku 1996 záujem Apple Computer Inc., čo Jobs uvítal, keďže bol pomaly na pokraji bankrotu.

Návrat do Apple Computer, Inc.

Jobs sa opäť dostal na palubu spoločnosti Apple, ktorá ho kúpilo za 426 miliónov USD. Okamžite sa vrhol na viacero projektov – Newton, Cyberdog a OpenDoc. Jobsove NeXTSTEP technológie sa stali súčasťou grafického operačného systému Mac OS X. Pod jeho vedením spoločnosť začala opäť značne expandovať, najmä po uvedení produktov iMac, iPod hudobného prehrávača a iTunes softvéru na spracovanie digitálnej hudby. Poslednou zvučnou novinkou pod Jobsovým vedením je revolučný iPhone s multidotykovým diplejom. Jobs sa stal výkonným manažérom a zaujímavé je, že dostáva symbolický ročný plat 1 USD. Magazín Fortune ho aj napriek tomu zaradil na prvé miesto v rebríčku najsilnejších biznismanov na svete.

Článok bol prebratý z magazínu MagMag.sk.