Nadpis tohto článku možno vyznie bulvárne, možno trochu nahnevane, no celkom trefne opisuje príbeh, ktorý sa mi v uplynulých dňoch udial. Je skutočne ojedinelé, keď na zemi nájdete telefón. O to väčšie prekvapenie na vás čaká, keď sa rozhodnete situáciu riešiť s operátorom…
V tomto príbehu figurujem na druhej strane bariéry. Nie som ten, komu telefón odcudzili (alebo ho stratil), ale ten, kto ten mobil našiel a rozhodol sa (na slovenské pomery netradične) vypátrať pôvodného majiteľa a odovzdať mu ho osobne do rúk. Viete, keď žijete v zázračnej krajine, kde sa skutky nedejú, tak chcete, aby sa aspoň tento skutok stal. Netušiac, čo je to zač (Samsung), som mobil vzal domov. Bol totiž vybitý a tak nebolo moc možností, čo s tým.
Samozrejme som spravil presne to, čo robím s mojim mobilom – dal ho nabíjať. Keďže vonku pršalo a mobil som našiel v daždi, trochu som mal obavy, či ma pri tomto kroku náhodou nešľahne 220V. Každopádne, nič také sa nestalo a tak som ho nabil na 100%, aby som mal možnosť na druhý deň pokračovať v pátračke.
Ešte som z neho zo zvedavosti vytiahol SIM kartu, nech viem, čo je operátor zač. Nazvime ho veľký zahraničný s trápnymi reklamami. Na druhý deň som si teda naplánoval cestu do jeho predajne v obchodnom centre Polus. Predajňa bola v sobotu neobvykle ľudoprázdna. Tak som nečakal a rovno som prišiel k pracovníčke a začal (prekvapivo krátky) rozhovor:
- „Dobrý deň, našiel som telefón Samsung Galaxy A3 2016 a obsahuje vašu SIM kartu, preto som prišiel sem k vám, že by sme identifikovali majiteľa cez IME…“
- „No to vám s týmto nemáme ako pomôcť, my totiž takéto informácie nemáme, čiže jedine cez políciu to treba riešiť.“
Zaujímavé. Ako to, že operátor nevie, čo predáva zákazníkom? Oni hádam nemajú povinnosť evidovať IMEI predaných telefónov? Pracujem v obchode, ktorý NIE JE poskytovateľom mobilných služieb a máme povinnosť evidovať IMEI, navyše ho zákazníci majú na faktúre. A čuduj sa svete, operátor toto nemusí robiť?
Znamená to, že ak si niekto náhodou kúpi telefón od operátora na Slovensku a v Nemecku na vianočných trhoch pozráža ľudí kamiónom, nie je šanca zistiť, či konal sám alebo organizovane, pretože operátor si nepamätá, že by takéto zariadenie predal?
Znamená to, že si hneď zajtra môžem kúpiť mobil u operátora, pokojne mu zveriť svoj občiansky a následne ísť vylúpiť banku, pokojne pri tom telefonovať a nič mi nehrozí, lebo operátor o mne neeviduje informácie? Potom už ani neprekvapuje, že sa tu rušia koncerty kvôli falošným bombovým útokom, keď operátor nevie čo predáva a komu predáva.
Áno, je tu alternatíva „zájsť na políciu“. Lenže to spravili mnohí z nás a realitu poznáte. Pokiaľ nie ste Róbert, nebývate vo vile Bonaparte, tak je minimálna šanca, že sa vám stratený/odcudzený mobil vráti. Na ten môj Alcatel čakám 13 rokov. A ako som sa dozvedel, tak slečna, ktorej nájdený mobil patrí, bol odcudzený pred niekoľkými mesiacmi. Riešil som to totiž tak, že som sa do telefónu proste natvrdo dostal a vyťukal do svojho mobilu ICE číslo, ktoré som tam našiel. Mimochodom, telefón bol kupovaný u operátora, privítal ma jeho zvučkou.
komentárov
a co alternativa ze tie udaje maju ale nevydavaju ich kadejakemu okoloiducemu pracujucemu povedzme pre nejaky makovy slovensky akoze portal s neexistujucimi predstavami o sukromi?
na policiu mas ist preto, ze ona policia si nasledne tie data vyziada od operatora ktory ich poskytne
Myslím, že v takom prípade je na mieste ústretovosť operátora a vysvetlenie ochotnému nálezcovi (nech už je z akéhokoľvek zeleninového fóra) prečo potrebuje, ba dokonca musí ísť na políciu.
Na druhej strane, po pár mesiacoch pokiaľ bola karta zablokovaná a operátorovi z nej neplynie príjem, asi nemá bohvie aké dôvody na ústretovosť.
pokial si mobil nenasiel v mlake aj spolu s nabijackou, ktora bola v case strkania do zasuvky mokra od vody, tak ta ziadnych 220V neslahne :)
Když se mi takto vrátil kdysi iPhone, tak operátor mne kontaktoval a předal mi kontakt na nálezkyni.
Podľa mňa by bolo riešením, vytvorenie systému „trocha viac automatizovaného“ na báze prepojenia nálezca-operátor-polícia resp. poškodený-operátor-polícia. (Napríklad bezplatné číslo na nahlasovanie) Možno by to bol dobrý marketing pre operátora pomôcť takto klientovi a to aj bez porušovania citlivých osobných údajov.
Btw. Všetkým v rámci tohto blogu, aby sme sa len netvárili, že rozprávame o technickom novinkách naše el. rozvody sú 230V/50Hz a to už vtedy, keď bol odcudzený spomenutý Alcatel resp. aj teraz, keď bol nájdený Samsung, ale áno nabijeme ho aj pri veľkom poklese napätia na 220V. O nič nejde len sa potom ako keby datujeme trocha do minulosti.
1. Ako si prisiel na to, ze telefon bol predany spolu so sim-kartou?
2. Operator nemusi evidovat IMEI vs meno kupujuceho a asi to tak ani nerobi
3. Operator eviduje majitela SIM karty. V akom telefone vsak majitel zo sim karty uz neriesi operator, i ked to vie zistit
…len pre upresnenie, dnes uz bezime v ramci eu normy na 240V
Tento clanok nemal byt pusteny von, myslim, ze to casom uzna aj autor ked opadne rozhorcenie z toho, ze operator neposkytuje citilive data okoloiducim.
1. myslim, ze sa jedna o nepochopenie pracovnicky, ktora povedala doslova pravdu „my take informacie nemame“, v zmysle my pracovnici na predajni, nemyslela tym celeho operatora, a o tento mylny fakt sa cely clanok opiera
2. pracovnicka vyskolena desiatkami zakaznikov, ktorym odpovedala „informacie neposkytujeme“ a nasledne zacalo slovne natahovanie „preco nie?“, radsej pouziva vyraz „informacie nemame“, nic nezvycajne
3. v pozicii manazera by som aj ja zakazal taketo informacie poskytovat, lebo niekto zoberie svoj telefon, zmeni imei (ci uz v telefone alebo vytlaci stitok) a bude sa tvarit, ze ho nasiel a chciet informacie o majitelovi PRESNE v style autora clanku „že by sme identifikovali majiteľa cez IMEI“. a pritom si len opisal imei z „obete“ ktora si odbehla v restike na wc a bude chciet tieto informacie zneuzit, treba mysliet aj na toto.
4. ak vas to napadlo – nechat telefon na predajni, znova nie, pracovnici nemozu prebrat hmotnu zodpovednost za nejaky telefon, naviac nikto nevie ci telefon nie je funkcny a nesluzi na odpocuvanie predajne (kazdy zakaznik pri pulte diktuje svoje osobne udaje)
5. a mimochodom „veľký zahraničný [operátor] s trápnymi reklamami“, na to pasuju vsetci nasi operatori okrem 4ky
6. niekolko tipov ako vratit najdeny telefon majitelovi, okrem odnesenia na policiu, co je skutocne logicke riesenie – na to policia je. Zapnut a cakat ci niekto zavola, ak je bez kodu tak zavolat na cislo „mama“, najlepsie je ak si majitel zadal ICE kontakty pristupne bez odblokovania telefonu, prip cakat na sms od majitela alebo na spravu cez Find my iPhone.
Asi to malo byť tak že pracovníčka povie ďakujeme a nech sa páči cukrík za to že ste poctivý nálezca nechajte nám tu vaše údaje a my odovzdáme telefón majiteľovi a ak bude chcieť kontaktuje vás ok? A ešte raz ďakujeme. Ale keďže T Mobile sú bambaví nekoncepční trpáci tak sa to nestálo.
Operator postupoval spravne, co ma ci komu prezradzat zakaznikove udaje. Okrem toho postup je jasny odniest stratenu vec na Policiu alebo na Obec. Otrasny clanok.
V zmysle zakona na ochranu osobnych udajov ziadny operator NESMIE poskytovat osobne informacie zo svojej databazy.
Byt autorom stiahnem cely clanok, nieje realizovatelne zistit majitela SIM za pultom.
Vieš ono existuje aj zákon o ochrane osobných údajov a ešte aj niečo ako telekomunikačné tajomstvo. Spojiť telefónne číslo s konkrétnou osobou už je niečo čo zaváňa ich porušením. Preto tá informácia, že tieto veci môžu prezradiť len oprávnenému – majiteľ mobilu pripadne polícia. Tebe ako nálezcovi tieto informácie poskytnúť nemôžu. Je to divné no je to tak. Si predstav že ťa žena podvádza – jej milenec tam zabudne mobil a tebe kočka na predajni prezradí aaa je to ten a ten toto je jeho číslo a nájdeš ho tam a tam :D