Ken Segall, reklamný guru za legendárnou kampaňou Think Different a autor knihy Insanely Simple, ktorý okrem iného prišiel aj s názvom iMac, nedávno pre Guardian zverejnil krátku úvahu, v ktorej polemizuje nad súčasným stavom Applu.
Segall kritizuje čoraz viac komplexnú produktovú líniu a hovorí, že oproti Jobsovej ére sa stráca dôraz na jednoduchosť ako samotných produktov, tak aj marketingu a celého imidžu spoločnosti. Špecificky hovorí o komplikovaných názvoch pre iPhone – momentálne je v ponuke šesť modelov (iPhone 6s, 6s Plus, 6, 6 Plus a SE), kritizuje nazývanie S-kových modelov, službu Apple Music a taktiež hovorí o marketingovom oddelení. To bolo počas Jobsa vedené malou skupinkou ľudí pod jeho prísnym dohľadom, dnes však reklamné kampane tvoria obrovské tímy, podobne ako v iných veľkých korporáciách.
V článku argumentuje, že šéfovanie Tima Cooka je od Jobsa veľmi odlišné a množstvo povinností, na ktoré pôvodne dohliadal (dizajn produktov, marketing…), majú teraz na starosti iní ľudia. Okrem kritiky sa však Segall pozerá aj na druhú stranu mince. Trhy sa zväčšujú a diverzifikujú a Apple je dnes veľmi odlišnou spoločnosťou akou boli v minulosti.
Krátky úryvok z článku:
Apple momentálne predáva tri druhy iPhonu, štyri druhy iPadu a tri druhy MacBookov. Apple Watch je k dispozícii v zdanlivo nekonečných kombináciách veľkostí a remienkov. Apple vesmír exploduje od komplexity. Alebo nie?
Dalo by sa argumentovať, že Apple Watch je módnym doplnkom, takže tieto rozhodnutia dávajú zmysel. A taktiež je tu precedens rozširovať existujúce produktové línie. Pôvodný iPod sa napríklad rozrástol do úspešnej rodiny produktov.
Trhy dozrievajú. Väčšie publikum má rozmanitejšie potreby. Keby Apple tieto potreby ignoroval, iba by prinútil zákazníkov ísť inam. (Tak ako to robili po niekoľko rokov keď nepredstavili iPhone s väčším displejom.)
Takže áno, ponuka produktov Applu sa skomplikovala. Ale naozaj je až taká komplikovaná? Celé portfólio spoločnosti sa ľahko zmestí na jeden bežný stôl.
Ak nemáte problém s angličtinou, za prečítanie určite stojí celý článok. Nájdete ho na webe Guardianu.
