Film Steve Jobs má za sebou dlhú a ťažkú cestu. Projekt založený na autorizovanom životopise od Waltera Isaacsona započal svoju cestu krátko po vydaní knihy a Jobsovej smrti v roku 2011, no trvalo mu ďalšie štyri roky, kým sa dostal do zdarného konca. A je až prekvapujúce, že sa mu to vôbec podarilo.
Scénarista Aaron Sorkin (Sociálna sieť, Newsroom) bol pritom v priebehu uplynulých rokov jedinou stálou súčasťou projektu. Film si dlho nevedel nájsť režiséra a obsadenie – do hlavnej úlohy bol zvažovaný snáď každý herec v Hollywoode, od Christiana Balea, cez Leonarda DiCapria, až po Bradleyho Coopera. A akoby nestačilo, že od projektu odišiel režisér David Fincher, napokon sa ho zrieklo aj filmové štúdio Sony Pictures.
Čerešničkou na torte bol postoj samotného Applu, ktorý sa od filmu dištancoval a Jobsovej vdovy Laurene Powell, ktorá dokonca lobbovala proti jeho vzniku. Snímky sa však nakoniec ujalo štúdio Universal a do režisérskej stoličky bol dosadený Danny Boyle (Trainspotting, Slumdog Millionaire).
Problém s filmami o Jobsovi je obvykle v tom, že vychádzajú jednoducho príliš skoro. Je to akoby včera, keď sme sa nadšene pozerali na Jobsové predstavenie iPadu, či iPhonu – o to zarážajúcejšie je sledovať jeho život v spätnom zrkadielku biografickej drámy. Steve Jobs však nie je typickou biografiou. Aaron Sorkin sa totiž rozhodol pre veľmi netradičnú adaptáciu, ktorá sa odohráva v zákulisí troch zlomových bodov v Jobsovom živote – predstavenie Macintoshu, počítača NeXT a prvého iMacu. Aký teda je Stephen P. Jobs v jeho podaní?
Film sa nesie v rovnakom duchu, ako predošlé scenáristove projekty. Sorkin nepíše v angličtine, on píše v angličtine so zreteľným sorkinovským akcentom. Čo môže znamenať len jediné – treba sa pripraviť na zbesilé tempo a nikdy neutíchajúce dialógy, vďaka čomu má film od oddychového zážitku veľmi ďaleko. Ide o rokmi vycibrený štýl, ktorý má pevne stanovený rytmus a pozorného diváka totálne pohltí, podobne ako Sorkinov predchádzajúci počin, Sociálna sieť, takisto zameraný na technologického génia zo Silicon Valley.
Či je to dobré, alebo zlé, bude zrejme záležať od diváka. Snímka má v sebe aj napriek hollywoodskej produkcii nádych malých indie filmov a vďaka experimentálnej náture je priam stvorený pre filmové festivaly. Rozdelenie na tri kľúčové dejstvá pripomína skôr shakespearovskú divadelnú hru, a ak od neho očakávate americký blockbuster, choďte si radšej pozrieť nový Spectre.
Neznamená to však, že po audiovizuálnej stránke film za nič nestojí, práve naopak. Je perfektný. Každé z troch hlavných dejstiev je natočené na iné médium, čo mu dodáva špeciálnu, dobovú iskru. Zrnitý 16-milimetrový film bol použitý pre predstavenie Macintoshu v roku 1984, klasický 35-milimetrový v roku 1988, zatiaľ čo záver s odhalením iMacu bol natočený kompletne v digitále. Obraz podčiarkuje skvelý soundtrack od Daniela Pembertona, ktorý kombinuje pulzujúcu elektroniku s klasickými orchestrálnymi skladbami a je rovnako dynamický ako režisér Danny Boyle, ktorý ako vždy odviedol veľmi precíznu prácu.
Michael Fassbender v hlavnej úlohe zase raz dokazuje, že je jeden z najlepších hercov súčasnosti a zrejme neexistuje úloha, ktorú by nedokázal zahrať – či už je to humanoid v sci-fi Prometheus, excentrický hudobník vo Frankovi, alebo Magneto z komiksových X-Menov. A samozrejme aj v roli Jobsa žiari svojou hereckou aurou a Jobsovi veľmi podobnou zanietenosťou. A to aj napriek tomu, že nemá snáď jedinú fyzickú črtu, ktorou by sa naňho podobal. Zatiaľ čo Ashton Kutcher, ktorý spoluzakladateľa Applu stvárnil pred dvoma rokmi, bol imitáciou, Fassbender je jeho interpretáciou.
To isté platí aj o ostatných hercoch a koniec koncov aj o celom filme. Sami tvorcovia dokonca pripúšťajú, že film má bližšie k portrétu, než k fotografii. A aj keď ide o peknú metaforu, ktorá nepochybne platí pre kopec biografických snímok, tu hovoríme o udalostiach a charakteroch, ktoré má mnoho ľudí ešte stále čerstvo v pamäti. Steve Jobs rozmazáva hranicu medzi skutočnými udalosťami a fikciou do takej miery, že sa v nej má problém vyznať aj človek, ktorý je do tematiky pomerne zasvätený.
Historické nepresnosti sú totiž často až rozptyľujúce. Je ťažké predstaviť si, ako Steve Wozniak (ktorý, okrem iného, film pomáhal konzultovať) pred vydaním prvého iMacu verejne vyzýva Jobsa, aby uznal prácu inžinierov stojacich za počítačom Apple II. Ako sa Jobs stretáva s rovnakými ľuďmi (vrátane starých nepriateľov) 30 minút pred launchom každého produktu, alebo ako bolo založenie spoločnosti NeXT len zásterkou za plánom dostať sa späť do čela Applu.
Je očividné, že Sorkin je do veľkej miery inšpirovaný skutočnou osobnosťou, ktorú zobrazuje. Prezentuje ju však tak, aby sa hodila do jeho predom vymedzenej dejovej línie, ktorá sa viac ako na pravdivé fakty zameriava na vzťahy medzi kľúčovými protagonistami. Film preto ignoruje, že Jobs pomohol vybudovať Pixar, že jeho pravá ruka Joanna Hoffman s ním v roku 1998 už dávno nepracovala a že bol šťastne ženatý a otcom troch detí. Miesto toho sa sústredí na vzťah s nemanželskou dcérou Lisou a jeho postupný vývoj v priebehu štrnástich rokov, ktorý tvorí jadro a spojivo celého deja.
To všetko je zámer – inak by sa z projektu stal nezvládateľný kolos. Zároveň však, nemôžem si pomôcť, trochu kazí celkový dojem z inak skvelého zážitku. Problém je v tom, že film sa síce volá Steve Jobs, no v skutočnosti zobrazuje len Jobsovu prehnanú, chodiacu metaforu. Niet divu, že ho jeho známi a rodina ostro kritizujú. Novinár Walt Mossberg, ktorý Jobsa osobne poznal 14 rokov, snímku prirovnal k legendárnemu Citizen Kane. Ten taktiež pracuje s reálnymi postavami svojej doby a taktiež prispôsobuje fakty vlastnej realite, no narozdiel od Jobsa ich ako fikciu aj explicitne označuje.
Steve Jobs však vôbec nie je zlým filmom. Ak máte v obľube ostrými dialógmi a silnými charaktermi ovenčené drámy, určite budete z kina vychádzať spokojní. Zmiešané pocity vo mne zanechal len spôsob, akým je Jobsov život interpretovaný. Možno by ale nebolo od veci vziať do úvahy aj názor človeka, ktorý skutočne nepozná rozdiel medzi Apple a Microsoftom a meno Steve Jobs si asociuje len s pekným telefónom vo svojom vrecku.
Steve Jobs je v našich kinách dostupný už od dnes, 12. novembra.
