V roku 2009 organizovalo Múzeum dizajnu v Londýne výstavu domácich elektrospotrebičov rôzneho druhu za posledných niekoľko desaťročí, ktoré mali spoločné dve veci. Všetky boli značky Braun a všetky boli dielom dizajnéra nemeckého pôvodu menom Dieter Rams, muža, „ktorý vytvoril dizajn spotrebného tovaru, ako ho poznáme dnes“, ako vtedy trefne pre the Guardian napísal Justin McGuirk.
Dieter Rams. Zdroj: Jacoblysgaard.com„Rams je synonymom pre nemeckú spoločnosť Braun“ píše McGuirk. Firma Braun začala v roku 1920 ako malá, strojárska dieľňa a do roku 1960 sa stala medzinárodne známou značkou, ktorá postupne vyrábala všetko od prehrávačov a televízorov po mixéry a hodiny. Rams vyštudoval architektúru a v rokoch 1953 až 1955 pracoval pre architekta Otta Apela. V roku 1955 nastúpil do Braunu a z architekta sa rýchlo stal dizajnér domácich elektrospotrebičov, profesia, ktorej dal do veľkej miery sám vzniknúť. Od roku 1961 až do svojho dôchodku v roku 1995 pracoval ako hlavný dizajnér Braunu.
Jeden z najcharakteristickejších znakov Ramsovej práce je zhrnutý v jeho známom výroku: „Menej, ale lepšie“. Je autorom mnohých ikonických produktov Braunu ako napríklad prehrávač SK-4 alebo variabilný nábytok pre Vitsœ z roku 1960.
Rams sformuloval desať princípov dobrého dizajnu. Dobrý dizajn by mal byť inovatívny, robiť produkt použiteľným, estetický, robiť produkt zrozumiteľným, nevtieravý, úprimný, trvácny, premyslený do posledného detailu, šetrný k životnému prostrediu a malo by ho byť tak málo, ako sa len dá. McGuirk definuje Ramsov dizajn ako moderný funkcionalizmus ovplyvnený dotykom japonského minimalizmu. Každý objekt bol redukovaný na to najnevyhnutnejšie minimum. A toto minimum bolo spracované tak, aby nepôsobilo stroho, ale naopak esteticky a príjemne.
Ramsa v mnohom inšpirovala jeho spolupráca s Ulmskou školou dizajnu, ktorá zasa vychádzala z Bauhausovej dizajnovej školy, ktorá fungovala v rokoch 1919 až 1933 a ktorá položila základy pre tzv. Bauhausové hnutie vyzdvihujúce jednoduchosť a funkčnosť dizajnových riešení. Rams vo svojej práci vychádzal práve z funkcionalizmu Bauhausového hnutia, spopularizoval ho a preslávil prostredníctvom svojich produktov na celom svete.
Dieter Rams a Apple
Nie je žiadnym tajomstvom, že Jonathan Ive, hlavný dizajnér Apple, sa pri navrhovaní jednotlivých produktov inšpiroval práve prácami Dietra Ramsa pre Braun. Jesus Diaz niekoľko rokov dozadu v Gizmodo napísal zaujímavý článok, v ktorom porovnáva staré produkty Braunu z 50. a 60. rokov s rôznymi produktami Apple ako je iPod, iMac alebo Mac Pro (viď obrázky pod článkom). O dva roky na to na základe desiatich Ramsovych princípov dobrého dizajnu hodnotil dizajn prvého iPadu. Magazín Wired prišiel s porovnaním kalkulačky v originálnom iPhone z roku 2007 a kalkulačky Braun z roku 1977, ktorá akoby jej z oka vypadla.
Ive však nebol v Apple jediný, kto Ramsa a jeho filozofiu obdivoval. Je všeobecne známe, aký dôraz kládol na dizajn Steve Jobs a keď sa pozrieme do minulosti, sme do veľkej miery schopní vystopovať zdroje jeho inšpirácie. Isaacson píše, že pre Joba bol dizajn mimoriadne dôležitý už pri výrobe Apple I. Apple I. nebol počítač, ako ho poznáme dnes. Predával sa ako doska osadená súčiastkami. Aj to bol vlastne pokrok, keďže Paul Terrell, majiteľ vtedy troch počítačových obchodov v Menlo Parku, ktorý si objednal 50 kusov Apple I. a stal sa tak v podstate prvým predajcom Apple počítačov v histórii, mal podmienku, aby boli diely už osadené, hoci pôvodná Jobsova a Wozniakova predstava bola predávať Apple I. ako skladačku pre počítačových nadšencov. Jobs už vtedy Naliehal vtedy na Wozniaka, aby všetky spoje na doske boli zoradené rovnomerne, aby tak celá doska pôsobila vizuálne príťažlivo, hoci to sa jej funkčnosť nemalo vôbec žiadny vplyv.
Apple II. po dizajnovej stránke vystupoval z radu všetkých osobných počítačov, ktoré boli v tej dobe na trhu. Od základu navrhnutý ako kompletne zostavený počítač v bielom plastovom obale namiesto klasických šedých kovových skíň, ktoré mala vtedy väčšina počítačov. Mal navyše vstavanú klávesnicu a vlastný adaptér, aby ho stačilo dať do zásuvky, pripojiť k obrazovke a začať pracovať. Dizajn Apple II. navrhol na zákazku Jerry Manock za 1 500 USD.
V roku 1981 sa Jobs po prvý krát zúčastnil každoročnej Medzinárodnej dizajnovej konferencie v Aspene. Táto výstava bola pre neho nesmierne inšpirujúca. Očarilo ho práve Bauhausové hnutie, ktoré bolo pre výstavu charakteristické. O dva roky neskôr mal už Jobs možnosť na dizajnovej konferencii prednášať. Povedal vtedy o jeho plánoch v Apple: „Budeme robiť high-tech produkty a zabalíme ich čisto, takže budete vedieť, že sú high-tech. Zmestíme ich do malého obalu a potom ich urobíme krásne a biele presne tak, ako to robí so svojou elektronikou Braun.“
Jednoduchosť však nebola charakteristickou črtou iba bauhausového hnutia. Bol tu ešte ďalší vplyv vlastný ako Jobsovi, tak i Ramsovi. Bol to japonský minimalizmus majúci korene v zen budhizme, ktorý Jobs počas svojho života vyznával a ktorého prejavy možno nájsť aj v produktoch Dietra Ramsa, ktorý sám raz dokonca pred časom usporiadal výstavu svojich produktov v zenovom chráme v Kyote.
Apple je zrejme najznámejšou firmou, ktorá sa riadi Ramsovymi zásadami dobrého dizajnu, no sú aj iní, ako napríklad japonský dizajnér Naoto Fukasawa a jeho krásny dizajn minimalistického CD prehrávača pre Muji alebo Rowenta kávovar od Jaspera Morrisona. Morrison raz o Ramsovom nábytku pre Vitsœ povedal, že druhý sa už nadizajnovať nedá. Urobiť to lepšie je vraj nemožné.
Keď sa dnes pozrieme na mnohé Ramsove dizajny, na prvý pohľad nepôsobia až tak šokujúco. Zdajú sa celkom normálne. Práve v tom je však ich výnimočnosť. Pred tým vyzerali spotrebiče ako kusy nábytku. Obalené v dreve a ozdobené ornamentami či inými dekoratívnymi prvkami. Rams zmenil spôsob, ako sa vôbec staviame k dizajnu elektrospotrebičov ako takému. Namiesto dekorácií, všakovakých výčnelkov či extravagantných prvkov, ktoré nemajú žiadnu praktickú funkciu sa jeho dizajn obmedzuje na najnevyhnutnejšie minimum a dáva tak vyniknúť samotnej podstate elektrospotrebičov, ktoré navrhoval. Na jeho produktoch, ako aj na produktoch tých, ktorí sa ním inšpirovali, ťažko nájdeme niečo navyše. Skúste vziať do ruky svoj iPhone a spočítať, koľko je na ňom dizajnových prvkov, ktoré nemajú žiadnu praktickú funkciu. A potom to porovnajte s nejakým iným mobilným telefónom. Alebo skúste to isté s notebookom. Ich čaro je práve v tom, ako to minimum, ktoré zostalo, dokážu usporiadať esteticky a príťažlivo.
Prehrávač SK-4. Zdroj: Chrislabrooy.com
Nábytok pre Vitsœ. Zdroj: Weareprivate.net.
Apple iMac vs. reproduktor Braun LE1. Zdroj: Apartmenttherapy.com
Mac Pro vs. rádio Braun T1000. Zdroj: Blogbuzzter.de
iPod vs. vreckové rádio Braun T3. Zdroj: Blogbuzzter.de
iPhone Calculator App (2007) vs. Kalkulačka Braun (1977). Zdroj: Wired.com
CD prehrávať pre Muji od Naota Fukasawu. Zdroj: Ideo.com
komentárov
takze pri ramsovi je to inspiracia a pri samsungu je to kopirovanie.
btw, tie hrubice si oprav.
Tak tak, aj apple sa inspiruje, ten imac vs. reproduktor je tak trochu dost kopia. Zmenili funkciu a design dieter rams bol nahradeny technologiou 21. storocia. Po tom co som videl pirati zo silikon vally, mys kupenu od xeroxu, ale apple ju udajne vymyslel. Siri, ktoru vyvijala nasa, apple iba kupil a t d. A stale sa cudujem, ze vela ludi stale stavia apple do pozicie original. Ipad taktiez nevyliezol z ich hlavy, bol okopirovany z scifi hollywoodoviek. Darmo, odjakziva sa ludia ispirovali ludmi, prirodou a okolim, v podvedomy sa to nosi, originalny bude malokto.
Ani dieter rams nebol originalny, inspiroval sa mies van der rohe http://goo.gl/B32vX a spustou dalsich a bauhaus sa inspiroval renesanciou a tak sa to taha az niekam do prd_l_.
Dokonca aj niekde na Béhance Network som videl matne si pamatam casio hodinky „vtedy era digitalnych“ skoro identicky design s dnesnym ipod nano + gumeny naramok.
Na druhej strane sa mi ale paci, ze apple sa sice inspiruje, ale posunie to inym smerom „napr.: nova technologia – tensie telo, jednoliate telo“ a to je asi aj ta spravna cesta, ak ide teda cisto o design a funkciu.
Tu je aj rozhovor, ak sa niekto bude nudit moze to prelozit do slovenciny:
http://www.youtube.com/watch?v=ahtHKCQUD2k
iRemeň: Dobří umělci kopírují a ti nejlepší kradou, jak jednou řekl Picasso a Jobse tento citát velmi ovlivnil, jak se k tomu osobně přiznává…
Ta záležitost se Samsungem a patenty je spíše dílem právního systému a advokátů Applu, imho.
Pani, ked neviete rozoznat rozdiel medzi inspiraciou v pripade Applu a sprostym kopirovanim v pripade Samsungu (a niektorych inych), tak nechapem, co vobec robite na tejto stranke. Povazujem Vase prispevky za cisty „trolling“.
Velmi pekny clanok a som rad, ze som konecne videl, ako vyzera ten Rams a jeho produkty, ktore boli tolko spominane v knihe. Bol som priliz lenivy si to najst sam na internete. Tuna je to pekne zhrnute aj s fotkami (ktorych mohlo byt viac). Dakujem.
1. opica co si nevie dat realne meno:
Ano, Samsung sa „inspiruje“. Tak ako tu, ze?
http://www.samsung.com/us/mobile/galaxy-tab-accessories/EPL-1PLRBEGSTA
Alebo tu:
http://www.wired.com/gadgetlab/2011/07/smart-cover-for-samsung-galaxy-tab-looks-rather-familiar/
No, vsak sa len „inspirovali“, nie? Inspirovat sa a KRADNUT je setsakra rozdiel, priatelu…
U vědomí křižáckého tažení proti cigárku při pivu je mi ten pán při pohledu na pravou část a okraj fotky ještě sympatičtější.
1, nie som tvoj priatel
2, ci si dam realne meno, alebo nie, to je moja vec a do toho ta vobec nic.
3, ano, moj nick je parodia na teba.
je rozdiel vykradnut vizual jedneho konkretneho dizajnera /comu sa tu vravi inspiracia/ a kopirovat konkretny produkt, ktory iba pospajal existujuce technologie do jedneho balenia.
moj prispevok sa samsungu v skutocnosti netyka. tyka sa to dvojiteho videnia takych, ako si ty.
1. klud
ten prvy link, to mam chapat akoze Apple ukradol dizajn, alebo napad redukcie ???!!!
a ten druhy link len dokazuje ubohost Samsungu, tak sprosto odkopirovat smart cover ….
Vsak ano kopiruju ich ale Apple stale tvrdi ze Samsung ich neohrozuje tak neviem co sa nad tym rozculujete, mohlo by sa to skor brat ako konkurencna vojna a vyzva na vyrobu dalsich lepsich produktov
no mne to pripada, ze najväcsi rozdiel medzi „inspiraciou“ a „kradezou“, kt sa tu spominaju, je casova os a aktualnost produktov ;)
Super clanok, dobre pocitanicko, dakujeeem :-)
…ci ide o kopirovanie alebo inspiraciu je v podstate pre koncoveho zakaznika sum a fuk…skor ide o to, ako je vec spravena, ako splna nase naroky a ako je koncovy uzivatel spokojny..nevidim v tom dovod na poburenie..pozrite sa na dnesne auta, kde sa pomaly vytraca roznorodost…ja som Applak a ked som chytil do ruky iPhone4 a Galaxy S2, tak som hned vedel, ktorym smerom sa uberat..kazdy nech si kupi to, co sa mu paci, to co mu viac vyhovuje, konkurecny boj nechajme na pravnikov a my si uzivajme kvalitne vyrobky a usilie vyvojarov o lepsi produkt…
akurát že výrok menej je viac – „less is more“ má na svedomí Ludwig Mies van der Rohe (BAUHAUS) o pár desiatok rokov skôr.