Recenzia: Mac OS X Lion

Po dlhšej pauze, kedy sa zdalo, že Apple na úkor iPhonu a iPadu zanedbáva svoje počítače — či už po stránke hardvéru, ale hlavne softvéru — minulý október na akcii Back to the Mac predstúpil Steve Jobs na pódium, aby vyvrátil tieto tvrdenia predstavením nového systému, Mac OS X Lion. Lion. Dnes, trištvrte roka neskôr, Apple skutočne OS X Lion sprístupnil spotrebiteľovi. Na prvý pohľad sa jedná o obrovský upgrade, aký Mac nemal prinajmenšom štyri roky a možno vôbec. Nové multitouch gestá, programy na celej obrazovke, Mission Control, Launchpad, Resume, Auto Save, Versions, AirDrop, nový Mail — toto je len pár najdôležitejších funkcii zo zoznamu 250 vylepšení. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Systému chýba množstvo funkcii, ktorými predtým disponoval, ako FrontRow či Rosetta. Aj prvé recenzie a postrehy používateľov teda nie sú celkom jednoznačné. Softvér má naviac množstvo menších či väčších medzier, ktoré naše kritické oko nemohlo prehliadnuť. Aký je teda OS X Lion po zvážení všetkých faktorov? Dočítate sa v najdetailnejšej recenzii na Slovensku — v piatich tisíckach slov iba na serveri MacBlog.sk.

Obsah:

1. Inštalácia
2. Čeština
3. Ovládanie a multitouch
4. Výzor
5. Mission Control, Launchpad, celá obrazovka
6. Resume, Versions, Auto Save
7. Finder a AirDrop
8. Mail a vylepšenia v aplikáciách
9. Čo v Lione chýba
10. Záver

Väčšine čitateľov tejto recenzie zrejme už je celkom známe, že Lion sa nepredáva v kamenných obchodoch, ale distribuovaný je výlučne cez Mac App Store. OS X 10.7 je prvý systém od Apple — a prvý používanejší operačný systém vôbec — ktorý je distribuovaný čisto digitálne. Apple urobil síce veľmi pokrokový krok, podľa nás ale mal ešte pár rokov počkať a ponúkať systém okrem downloadu aj v škatuľovom balení. Pre väčšinu znamená digitálna distribúcia výhodu, keďže si môžu systém stiahnuť z pohodlia domovu, bez nutnosti čakania v rade v obchode. Avšak pre tých, ktorí nemajú prístup k rýchlemu internetu, alebo ho majú dátovo obmedzený, prípadne nemajú kartu schopnú platby na internete, nastáva mimoriadne ťažká situácia.

Apple sa však rozhodol ísť čisto digitálnou cestou a my s tým nič neurobíme. Dôležité je vedieť, že inštalačný proces samotný týmto rozhodnutím nie je veľmi ovplyvnený — okrem toho, že nevkladáte DVD, ale sťahujete súbor, sa zmenilo len málo. Po tom, ako si kliknete na softvér na Mac App Store, sa stiahne približne 3,8-gigabajtový inštalačný súbor, ktorý vás po spustení vyzve, aby ste nastavili inštaláciu. Ako vždy, priebeh je veľmi jednoduchý a má formu upgradu, teda všetky vaše dokumenty a aplikácie ostanú zachované. V prípade potreby sa dá urobiť aj čistá inštalácia, aj keď tentoraz je to trochu viac náročné. Inštalácia systému zaberie podľa typu disku a ďalších okolností od dvadsať do štyridsať minút, teda veľmi podobne ako predošlé Mac OS-y.

Pri Snow Leoparde zmenšil programátori veľkosť systému približne o 2 GB na 4,2 GB. S Lionom opäť naberá na váhe, čistá inštalácia má 5,24 GB. Veľkosti jednotlivých aplikácií sa nezachovali, niektoré sa zmenšili, iné zväčšili. Tak napríklad Mail mal na Snow Leoparde 77 MB, na Lione 69 MB, TextEdit narástol z 2 MB na 10.

Keďže Lion neprichádza na fyzickom nosiči, v prípade poruchy nemôžete naštartovať z DVD a odstrániť problémy. Apple ale tento nedostatok vyriešil veľmi elegantne. Pri inštalácii vám na disku vznikne malá partícia pomenovaná Recovery HD, ktorú systém štandardne medzi diskami nezobrazuje, ale v prípade ťažkostí do nej môžete nabootovať s podržaním tlačidla alt a vyriešiť, čo treba. Recovery HD obsahuje štandardné pomocné programy ako Disk Utility, Terminal a Network Utility, tento raz sa tu nachádza aj Safari, pomocou ktorého môžete na webe vyhľadať riešenie vášho problému. Z Recovery HD môžete dokonca nainštalovať systém aj úplne nanovo, v tomto prípade je rovnako ako pri Safari podmienka mať internetové pripojenie.

Do systému Mac OS X Lion bola spolu s arabčinou, turečtinou a maďarčinou pridaná konečne aj čeština. Naposledy bola nám zrozumiteľná jazyková lokalizácia súčasťou systému za čias Mac OS 9 z roku 1999. Odvtedy síce vznikali externé lokalizácie, bolo ich ale treba zložito inštalovať, spôsobovali problémy pri upgradoch a neboli vždy pre všetky aplikácie, ich význam sa teda často vytrácal. V Lione je lokalizácia zahrnutá a je teda dostupná pre každého, aj úplného začiatočníka. Stačí jazyk vybrať pri inštalácií, alebo ho neskôr presunúť na prvé miesto v System Preferences (Předvolby systému) → Language and Text (Jazyk a text).

Čeština sa nachádza vo všetkých predinštalovaných programoch, s výnimkou iTunes, ktoré bolo vždy akýmsi samostatne stojacim celkom. Preložené sú všetky frázy a preložené sú dobre — nenašli sme nič, čo by v zlom zmysle vyvolávalo úsmev — i keď samozrejme iný názor môžu mať Česi, prípadne tí, čo sa českému jazyku venujú na odbornej úrovni. Trochu zvláštne pôsobí na nás azda len to, že prekladu sa dočkali aj názvy niektorých aplikácii. Address Book je napríklad Adresář, Font Book je Knihá písem. Jedná sa však zrejme len o zvyk — veď názvy programov sú preložené aj na Windowse a nikto sa nad tým dnes nepozastaví. A mimochodom, skvelé slovo Budiž, ktoré sprevádzalo český Mac OS v deväťdesiatych rokoch ako preklad OK, sa už v systéme nenachádza.

Aj keď slovenčinu systém stále neobsahuje, i tak si Apple za zahrnutie aspoň českej lokalizácie zaslúži od slovenských a českých používateľov veľké pochvaly, keďže aj vďaka tomu sa systém stáva viac prirodzenejším a prístupným aj pre ďalšie vrstvy používateľov.

Nový Mac OS X toho na poli ovládania mení pomerne veľa. Zrejme najvýraznejšia zmena sú posuvníky — scrollbary. Tie sú po novom štandardne schované, zobrazia sa len, keď sa na stránke posuniete pomocou touchpadu alebo myši, aby vám ukázali, v ktorej časti ste. Akonáhle je ale posuvník odkrytý, môžete s ním už robiť to, čo so štandardným, teda chytiť ho kurzorom myši a posúvať. Neviditeľné posuvníky sú univerzálne, nájdete ich v Safari, vo Finderi, Maile aj v akomkoľvek programe tretej strany, v ktorom sa skrolovacie lišty nachádzajú, nemusí byť naprogramovaný špeciálne pre Lion.

Z nášho pohľadu sa jedná síce o odvážnu, ale veľmi múdru zmenu. Posuvníky dnes už používa málokto, keďže myši s kolieskom a multitouch touchpady sú štandardom aj na Macu a jedná sa o zbytočné vizuálne rozptýlenie. Pokiaľ sa ale predsa len radšej pohybujete posuvníkom, žiaden problém, môžete si systém nastaviť aj tak, aby boli vidieť stále. Neviditeľné posuvníky nie sú jedinou zmenou v skrolovaní. Lion dáva posúvaniu zotvačnosť, ako iPhone a obracia smer. Obsah sa teraz podobne ako na dotykových obrazovkách pohybuje v smere pohybu prsta — čiže opačnom, na aký sme boli na počítači celý život zvyknutý. Apple to paradoxne nazýva „prirodzeným“ smerom posúvania.

Nový smer posúvania nie je zlý a ak používate touchpad alebo Magic Mouse, zvyknete si naň behom dňa. Problémy nastávajú, ak používate viac ako jeden počítač a na tom ďalšom nie je Lion. V takom prípade vám odporučíme zablúdiť do panelu Mouse v System Preferences a zmeniť smer posúvania na pôvodný. Inak sa nevyhnete tomu, že budete musieť pri zasadnutí za iný počítač stále v mozgu prehadzovať smer — a to nie je také jednoduché. Trochu neprirodzene pôsobí obrátené posúvanie aj na klasickej myši s kolieskom, aj tam sa ale dá jednoducho vypnúť. O niečo menej kontroverznou zmenou, ktorú ocenia hlavne tí, čo prešli z platformy Windows, je možnosť zväčšovať a zmenšovať okná ťahaním za každý okraj a roh, nielen za pravý dolný, ako tomu bolo predtým.

Pred príchodom Liona bol Apple síce najväčším priekopníkom multitouch gest, nepristupoval k ním však veľmi systematicky. Nové gestá väčšinou prichádzali s novým hardvérom a na starší sa dostali až neskôr. Lion pridáva ďalšie ale v prvom rade všetko zjednocuje a sprehľadňuje. Gestá sú rozdelená do troch kategórii: Point & Click, Scrool & Zoom a More Gestures. V prvej nájdete len štandardné ovládacie možnosti, ktoré sa za gestá asi ani veľmi považovať nedajú, ako pravý klik, ľavý klik a ťahanie troma prstami. Je tu však aj trochu menej tradičné dvojité poťukanie troma prstami na slovo, ktoré bude následne vyhľadané v zabudovanom slovníku. Ten je ale, žiaľ, iba po anglicky.

V druhom paneli sa nachádza posúvanie, rotovanie a približovanie/od­ďaľovanie pomocou dvoch prstov známe aj z iPhonu. Lion prináša na počítače z telefónu aj ďalšiu novinku: Smart Zoom, ktorý funguje, dvojitým poklepaním dvoch prstov. Napríklad Safari vtedy zazoomuje na požadovaný blok textu alebo obrázok. Najzaujímavejšie gestá sa nachádzajú v treťom paneli. Spúštanie Exposé nahradilo Mission Control a App Exposé. Pridané bolo gesto pre Launchpad, ktorý sa spúšťa stiahnutím (pinch) troch prstov a palca a zobrazenie plochy roztiahnutím (spread). Nové je aj listovanie na stránkach, napríklad v PDF dokumente, ktoré je vykonávané dvoma prstami, ako skrolovanie.

Aj keď je pravda, že modifikovateľnosť gest sa od minulého razu zlepšila, stále je toho málo. Nastaviť sa dajú len dve tretiny z posledného panelu (More Gestures) a ani tie nie úplne ľubovoľne — na výber máte zväčša len dva varianty. Apple neponúka žiadnu možnosť pridávať nové gestá na akcie a vytvoriť si tak gesto napríklad na uloženie súboru, zatvorenie okna či minimalizáciu. Je to škoda, pretože každý používa počítač svojim vlastným spôsobom a kým niekto používa často Exposé, iný aplikácie minimalizuje a prepína tak a ďalší by chcel mať skratku priamo na otvorenie konkrétnej aplikácie. Myši vyššej triedy v cenovej kategórii Magic Trackpadu alebo Magic Mouse s týmto rátajú a ponúkajú väčšinou oveľa vyššiu mieru konfigurácie.

Na druhej strane musíme povedať, že žiadna firma nemá tak dobre spracovaný multitouch ako Apple a že v Lione je jeho používanie ešte ucelenejšie ako predtým — stále však nie úplne ideálne.

Aj v recenzii Snow Leopardu sme mali kapitolu o výzore, pravda je ale taká, že sa tam zmenilo tak málo, že menej zainteresovaný používateľ si to nemusel vôbec všimnúť. Lion toho neprináša tak veľa ako napríklad Leopard, ktorý sa výzorom zaoberal primárne, prehliadnuť zmeny je ale takmer nemožné — aj keď niektoré z nich sú len preto, aby bolo niečo nové.

Celý systém sa opäť o krok posunul k čistejšiemu, jednoduchšiemu a ucelenejšiemu výzoru. Okrem toho, že posuvníky sa teraz skrývajú, aj odkryté majú minimalistický sivý štýl, ktorý už viac nenabúrava výzor žiadnej aplikácie. Zmizla aj rúčka v pravom dolnom rohu, ktorou sa menila veľkosť okna — okno chytíte teraz aj bez nej. Výraznejšou zmenou vo vzhľade je aj nový semafor v záhlaví okna. Červené, žlté a zelené tlačidlo sú menšie a menej nápadné, inak sa však nezmenili. Ikony v postrannom paneli okien vo Finderi už teraz nehýria všetkými farbami, ale sú monochromatické, podobne ako ikony v novom iTunes. Aj keď to znamená, že sú navzájom od seba menej rozlíšiteľné, zároveň dávajú vyniknúť tomu hlavnému, čím je obsah okna, čiže zmenu hodnotíme kladne. Akosi menej výrazné sú aj ikony pod záhlavím okna Finderu, i keď tam je rozdiel taký jemný, že je takmer nepostrehnuteľný.

Popri veciach, ktoré dopomáhajú k čistejšiemu výzoru nájdeme v systéme aj také novinky, ktoré sú výstrednejšie a možno čiastočne tomuto duchu odporujú. Sem patrí napríklad nový zovňajšok Quick Looku, ktorý nie je čierny, ale biely a jeho organizácia tlačidiel pôsobí o poznanie chaotickejšie a komplikovanejšie ako tá predošlá, čo je trochu v rozpore s celou myšlienkou funkcie. Kým starý Quick Look mal v záhlaví len tlačidlo na zatvorenie a dole sa nachádzali gombíky pre zväčšenie na celú obrazovku a pre otvorenie v asociovanom programe, nový má tieto tlačidlá všetky hore spolu s trochu zbytočným tlačidlom na maximalizáciu.

Kontroverzné je aj zahranatenie tlačidiel. Kým v Snow Leoparde boli bežné dialógové tlačidlá úplne oblé, po novom sú to len jemne zaguľatené obdĺžniky. Podobnú mieru zaoblenia majú aj indikátory priebehu (progress bar), ktoré boli predtým hranaté, vyskakovacie menu (drop-down menu) a tlačidlá vo vrchnej časti okien. Aj keď nový výzor tlačidiel sa vám môže zdať sprvu neprirodzený, dáva zmysel, že sa viaceré grafické prvky stretli na polceste, aby vytvorili opäť očosi jednotnejší vzhľad systému.

Nový Lion je prepchaný novými animáciami. Animuje sa napríklad štart systému (obrazovka sa priblíži), zväčšenie aplikácie na celú obrazovku, alebo okná. Tým však chýba celistvosť — niekedy sa animuje otvorenie okna, niekedy zatvorenie a niekedy nič — nájsť súvislosť je celkom ťažké. Naviac oproti Snow Leopardu, animácie Lionu sa zdajú byť náročnejšie na výpočtovú silu a tak sa niektoré na slabšom počítači vykresľujú pomalšie alebo vyslovene sekane.

Úplným faceliftom prešli programy Address Book (Adresář) a iCal. Oba vyzerajú zhodne ako ich príbuzní na iPade, teda nesú sa v štýle skutočných fyzických predmetov — Address Book vyzerá ako notes, iCal sa trochu ponáša na nástenný kalendár. Zmenu zrejme ocenia začiatočníci, zatiaľčo náročnejším používateľom týchto dvoch aplikácii nový vzhľad vyhovovať veľmi nebude, keďže je na úkor možností a prispôsobiteľnosti aplikácii. V Address Booku sa už medzi skupinami nedá prepínať na jeden klik, ale na dva, rovnako sa nedá tak jednoducho prepínať medzi rôznymi kalendármi v iCale.

Čerešnička na torte sú nové pozadia. Lion prináša takmer dvadsať nových obrázkov. Okrem východzieho pozadia s galaxiou Androméda a detailnou fotografiou leva sa tam nachádza množstvo pekných kúskov, ako napríklad ružovo sfarbená hora Fiji, plameniaky alebo zahmlené jazero s kačacou rodinkou. Mimochodom, pozadia sú už v rozlíšení 3200 × 2000 bodov. Najväčší Mac má momentálne len 2560 × 1440, môžeme sa teda domnievať, že Apple sa buď chystá v dohľadnej dobe vyrábať väčšie obrazovky, alebo nahustí obrazové body na rovnakej ploche, ako to urobil na iPhone 4.

Lion prináša tri vylepšenia, ktoré by vám mali pomôcť rýchlejšie sa prepínať medzi aplikáciami, rýchlejšie ich zapínať a lepšie sa na ne sústrediť. O Mission Control ste určite už počuli, je to možno najdiskutovanajšia novinka systému. Napriek tomu je celkom možné, že vôbec netušíte ako sa ovláda. Ja som tomu tiež nerozumel a nebolo mi jasné ani to, ako sa Mission Control kombinuje s Exposé a Spaces. Odpoveď je typicky v štýle Apple: nekombinuje, lebo Exposé ani Spaces už v systéme viac nie sú, je tam len Mission Control, ktorý spája tieto dve.

Mission Control sa dá aktivovať mnohými spôsobmi — tlačidlom F3, nastaviteľnou klávesovou skratkou, cez horúci roh, posunkom na touchpade, myšou alebo aj ikonkou v docku. V zobrazení uvidíte všetky otvorené okná, zoskupinkované podľa aplikácií. V hornom riadku sa nachádzajú virtuálne plochy (Spaces), ktorá je po novom ale len jedna a musíte si ich podľa potreby manuálne pridávať. Virtuálne plochy sú trochu obmedzenejšie ako predtým — v Mission Controle totiž nemôžete presúvať okná z jednej na druhú, dá sa to len priamo z danej plochy. Za virtuálnu plochu sa ráta tiež aplikácia, ktorá je vo full-screen móde, čiže zaberá celú obrazovku. Aj kvôli tomuto môžete mať na celej obrazovke aj viacero aplikácií.

Za samostatnú plochu sa vydáva tiež Dashboard, ktorý sa nachádza naľavo od tej prvej. Aj vďaka tomuto je viac na očiach, čiže pre neho možno nájdete väčší úžitok ako doteraz. A kebyže nie, dá sa v nastaveniach Mission Control jednoducho vypnúť, nech nezaberá miesto. Keďže zmizli Spaces, je koniec zároveň aj jeho rozšíreniam, ako napríklad Hyperspaces. Exposé sa však v systéme predsa len zachovalo aspoň v jednom variante — Exposé pre okná jednej aplikácie.

Aj keď je Mission Control spracovaný veľmi dobre a je cítiť, že je o niečo premyslenejší, než predchádzajúce riešenie, je možno škoda, že konzervatívni používatelia nemôžu prepnúť na klasické Exposé a Spaces. Kým sme sa naučili na nové Exposé, ktoré priniesol Snow Leopard, opäť tu máme niečo nové a opäť si budeme musieť zvykať. Pri relatívne frekventovanom cykle operačných systémov by mohol Apple s takýmito výraznými zmenami trochu pribrzdiť.

Úplnou novinkou je Launchpad. S príchodom prvého Mac OS X prebral funkciu spúštača aplikácií dock, teraz sa pridáva aj táto dvojzmyselne nazvaná novinka. Launchpad neskrýva to, že vzhľadovo aj funkčne dokonale kopíruje plochu iPhonu. Aplikácie sú v mriežke a reorganizovať sa dajú dlhším stlačením kurzora nad ikonou. Rovnako sa dajú aj vytvárať adresáre a aplikácie vymazávať, i keď iba tie, stiahnuté z Mac App Store. V Launchpade nie ste obmedzení na jednu obrazovku, môžete ich mať aj väčší počet, presúva sa medzi nimi presne rovnako ako na iPhone, teda posunutím stlačenej myši z jednej strany na druhú. Aj keď je pravda, že oveľa prirodzenejšie sa Launchpad ovláda na touchpade — či už zabudovanom v notebooku alebo externom Magic Trackpade — ale nie je veľký problém ovládať ho aj myšou.

V takom prípade sa však podľa nás vytráca jeho význam a kladné vlastnosti. My sme ho testovali na stolnom počítači s pripojenou klávesnicou a myšou a na chuť sme mu veľmi neprišli. Najdôležitejšie veci sú predsa v docku na jeden klik a ďalšie sa tam dajú buď pridať, alebo spúšťať rýchlejšie pomocou klávesnice cez zabudovaný Spotlight alebo program ako Quicksilver. Launchpadu nepomáha ani to, že už na trojročnom počítači sa spúšťa okolo sekundy.

Launchpad pochopíte rýchlo, ale je až príliš jednoduchý, aby uspokojil náročných používateľov.

Posledná novinka — full-screen, teda zobrazenie na celú obrazovku — vám pomáha zamerať sa len na jednu aplikáciu a zaroveň využiť celý displej . Nejedná sa pritom o zväčšenie aké poznáte z Windowsu, keď stále vidíte všetky panely a záhlavie okna, ale o absolútne — zmizne menubar, dock aj záhlavie okna. Maximalizované Safari je napríklad len lišta s adresou, taby a pod nimi obrovská webová stránka. Programy sa zväčšujú tlačidlom, ktoré sa nachádza úplne napravo v záhlaví, alebo trochu zložitou klávesovou skratkou CTRL – CMD – F.

Na celú obrazovku sa dá prepnúť väčšina vstavaných aplikácií, no zatiaľ takmer žiadne tretej strany. Prepínacie tlačidlo nájdete v aplikáciách ako iCal či Terminal, kde sa zídu menej, no aj Safari, Mail a Preview, kde sú už užitočnejšie. Niektoré programy, ako napríklad Photo Booth, dokonca pri zmene na celú obrazovku výrazne upravia svoje rozhranie. Až na celkom výrazné sekanie pri prepínaní na celú obrazovku je funkcia spracovaná dobre a správanie takýchto programov ako samostatných plôch je celkom logické. To však nič nemení na tom, že nie každý ju využije. Ak máte 11– aleb 13-palcový laptop, asi sa potešíte, že využijete každý štvorcový centimeter z vašej obrazovky, ak ale máte 21– či 27-palcový iMac, bude produktivite možno skôr prekážať ako ju podporovať.

Trojica funkcií, ktoré Apple nazýva Resume, Auto Save a Versions, by mali byť jedným z najlepších vylepšení a výrazne nám zjednodušiť a uľahčiť celú prácu s počítačom. Žiaľ, ale, teraz je uľahčenie nulové, možno záporné.

Pod označením Resume sa skrývajú dve vylepšenia. Prvým je schopnosť aplikácií po opätovnom zapnutí byť tam, kde sa nachádzali aj predtým. Ak neviete o čo sa jedná, pozrite sa na iPhone. Keď vypnete nejaký program, po jeho opätovnom zapnutí ste presne tam, kde ste skončili. Je jedno či sa jedná o hru, kalendár alebo Facebook, program môžete bez obáv vypnúť a ste tam, kde naposledy. Podľa videí Applu má teraz podobne fungovať aj Mac OS X. Žiaľ, ale, nefunguje.

Resume nefunguje globálne, ale len v pár programoch. Keď vypnete System Preferences počas nastavovania siete, po jeho zapnutí ste opäť na začiatku. Ak ste si vybrali v Photo Boothe efekt, po reštartovaní programu ho musíte vybrať znova. Vo výsledku Resume funguje z väčších zabudovaných programov len v iCal, Preview, TextEdit a Safari. Ani tam však nie úplne. Ak máte v Safari rozpísaný napríklad komentár na internete, po reštarte je políčko prázdne — aj keď toto je možno dobré, keďže pravdepodobne bol komentár neznášanlivý a plný gramatických chýb —, ak čítate dlhý text a ste v polovici, po reštarte ste opäť hore. S aplikáciami, ktoré nie sú štandardnou súčasťou nefunguje, aspoň zatiaľ, Resume takmer vôbec. Pages sa vás napríklad stále pýta, či chcete dokument uložiť, rýchle vypnutie a zapnutie teda úplne stráca význam.

Rozhranie Versions sa veľmi podobá na Time Machine. Vidíte v ňom súčasný stav dokumentu aj minulý.

Funkcia sa okrem jednotlivých programov vzťahuje aj na systém ako celok. Znamená to, že po vypnutí alebo reštartovaní počítača sa zapnú všetky programy, ktoré bežali predtým a sú na svojich miestach. Toto je oproti odpauzovaniu aplikácií relatívne spoľahlivé, aj keď nie úplne. Počas pár dní testovania Liona sa nám napríklad stalo, že systém sa odmietol vypnúť, kvôli tomu, že bolo otvorené Safari — i keď práve toto je vec, ktorú by mala táto funkcia riešiť. Problematické sú aj náročnejšie programy, ktoré sa spúšťajú dlhšiu dobu. Tie sa síce hneď po zapnutí počítača tvária, že sú naštartované, nie je to tak celkom pravda a krátko po štarte uvidíte úvodnú obrazovku programu či načítavajúce sa taby v prehliadači.

Resume teda nefunguje ako na iPhone — na 100 percent — ale ledva na 50. A v tomto prípade celkom platí, že polovičatá práca je horšia ako žiadna. Hlavný zmysel Resume by totiž nemá byť v tom, že vám pripraví aplikáciu po štarte do predošlého stavu, ale že viete, že sa naň môžete spoľahnúť a hocikedy bez obáv stlačiť CMD – Q. Je jasné, že postupne sa s Resume spriatelia aj nejaké aplikácie tretej strany, avšak keď aj samotný Apple má kompatibilnú len hŕstku programov, ako môžeme očakávať, že sa vývojári pôjdu pretrhnúť, aby funkciu zakomponovali?

Podobné je to aj s ďalšími dvoma vylepšeniami, Auto Save a Versions. Tá prvá sa stará o automatické ukladanie dokumentov, teda, že nemusíte stláčať CMD – S, ale práca sa ukladá pravidelne a vždy pri vypnutí programu. Druhá je niečo ako Time Machine pre samostatné súbory — umožní vám prezerať si všetky verzie dokumentu a vrátiť sa ku ktorejkoľvek chcete.

Apple tieto dve funkcie prezentuje ako súčasť systému, čo plynie len do ďalšieho sklamania používateľa. Je nutné pochopiť, že aj keď systém poskytuje API, Auto Save a Versions musia poskytovať jednotlivé aplikácie. A zatiaľ ich zo všetkých programov poskytuje len TextEdit a Preview.

Finder, čiže manažér súborov, bol vynovený trochu pozitívnejšie a to nielen vizuálne. Zlepšila sa hlavne práca so zložkami. Keď sa po novom budete snažiť vložiť na jedno miesto dve zložky tekého istého názvu, okrem prepísania alebo zrušenia vám systém ponúkne aj zlúčiť obsahy dvoch adresárov. Priečinky ale musíte kopírovať, aby vám táto možnosť bola ponúknutá — či už držaním tlačidla alt pri presúvaní myšou, alebo cez skratky CMD – C, CMD – V. Do Finderu pribudla tiež možnosť označiť niekoľko voľne pohodených súborov a pravým tlačidlom myši im vytvoriť nový priečinok.

V postrannom paneli okna Finderu pribudla nová položka All my files, ktorá zobrazuje úplne všetky súbory, ktoré sú uložené v zložke /Users/vašemeno. Jej užitočnosť pri bežnom používaní je podľa nás skôr nulová, ale keď zabudnete, kam ste dali určitý súbor aj ako sa volá, môžete sa funkcii potešiť. Finder vylepšuje možnosti zoradenia súborov, kým starý systém dovoľoval zoradiť podľa názvu, dátumu úpravy, dátumu vytvorenia, veľkosti, typu a farebného štítku, nový aj podľa toho, čo bolo naposledy otvorené a asociovanej aplikácie. Štandardne je usporiadanie permanentné, teda súbory sa vždy preusporiadajú, no dá sa nastaviť aj dočasne. Tlačidlo, ktorým sa dajú súbory zoradiť je teraz v záhlaví okna, vďaka čomu je k nemu jednoduchý prístup.

Systém sa spomalil pri štarte. Na tom istom hardvéri, kde štart Snow Leopardu trval 37 sekúnd, trvá štart Liona až 57. Práca so systémom samotným, najmä spúšťanie aplikácií sa zdá byť rychlejšie, aj keď na väčšine konfigurácií zrejme nanajvýš o chlp. Nároční používatelia sa potešia, že nový FileVault 2 umožňuje šifrovať celý obsah disku, nielen váš domovský priečinok.

Do Finderu bola zakomponovaná aj funkcia AirDrop, jedno z najviac prezentovaných vylepšení systému. Funkcia slúži na bezdrôtové posielanie súborov druhým počítačom. Tie však ani nemusia byť na jednej bezdrôtovej sieti, stačí, keď na seba dosiahnu ich Wi-Fi antény — Apple uvádza vzdialenosť približne desať metrov. Keď pošlete súbor, Mac vytvorí paralelnú AdHoc sieť a dáta na druhý Mac pošle cez ňu.

Aj keď služieb na prenos súborov medzi dvoma počítačmi ako AFP či FTP je neúrekom, ľudia často radšej použijú email alebo vytiahnu z vrecka USB kľúč, pretože je to jednoduchšie. Vďaka svojej jednoduchosti by teda AirDrop mohol osloviť mnohých a ukázať sa ako jedna z najužitočnejších funkcii Liona. Má to ale malý háčik. AirDrop vyžaduje špeciálnu Wi-Fi kartu a nefunguje teda na všetkých Macoch — dokonca ani z tých neveľa, ktoré sú podporované Lionom. Funkcia sa napríklad nezjavila na našom iMacu z roku 2008, server AppleInsider uvádza, že nefunguje ani na MacBooku Pro z 2006 a Macu Mini z 2009. Naopak, MacBook Pro z roku 2008 problémy nemal a AirDrop išiel podľa zahraničného portálu aj na MacBooku Pro z roku 2010. V každom prípade sú ale dva počítače z piatich veľmi zlý výsledok a funkcia sa vďaka tomu stáva oveľa menej použiteľná ako by mohla byť. Samotný prenos súborov sme možnosť otestovať nemali, ľudia, ktorí ho skúšali, ho ale zhodnotlili ako celkom spoľahlivý. Isté zasekávanie sa údajne vyskytuje, ale je zriedkavé.

Spolu s updatom systému Apple mierne aktualizovalo aj jednotlivé zahrnuté programy. Najväčšie zmeny sa dotkli aplikácie Mail. Program vychádza po novom z emailového klienta na iPade. Rovnako na tablete, v pravom stĺpci vidíte zoznam správ a v pravej, väčšej časti, aktálne označenú správu. Priestor je vďaka tomuto využitý veľmi rozumne a nemusíte neustále meniť veľkosť jednotlivých sekcií ako to často bývalo na Maile v Snow Leoparde. Pri každej správe v zozname naviac používateľ vidí dvojriadkový náhľad z tela emailu, vďaka čomu sa dokáže celkom rýchlo zorientovať. V predchádzajúcej bolo vidieť len necelý jeden riadok.

Pôvodne som si myslel, že nový Mail nebude fungovať tak dobre aj pre viacero schránok, opak je ale pravdou. Stačí jeden klik a zobrazí sa panel, kde sú vaše rôzne schránky, veľmi podobný tomu, aký bol v predošlej verzii — a môžete si ho nechať otvorený permanentne. Praktické je tiež zobrazenie konverzácií ako jedného emailu. Aj keď niečo podobné tu bolo aj predtým, malo to oveľa horšiu formu a mnoho ľudí o tom ani nevedelo. Je však nutné povedať, že triedenie stále nie je úplne bez problémov, napríklad sedem výpisov z banky je zobrazených ako konverzácia aj keď, popravde, vy banke nikdy neodpisujete. Celkovo je však nový Mail veľmi dobrým upgradom, ktorý väčšinu používateľov — takých, ktorí denne dostanú a odošlú do desať emailov — určite veľmi poteší. Naopak, nároční, ktorí denne posielajú emailov desiatky a majú väčšie množstvo schránok, zložiek a adresárov, by sa asi mali radšej začať obzerať po inom klientovi, ak už taký nepoužívajú.

Mail v Lione je radikálne zmenený, kliknite pre zväčšenie

Vynovený je aj Preview (Náhled). Okrem inak spracovaného horného panelu poskytuje nové možností zobrazenia viacerých súborov a dokáže otvoriť dokumenty vytvorené v iWorku a Microsoft Office. Program tiež podporuje na dobrej úrovni Resume, Auto Save a Versions. Veľmi aplikácii pomohla aj možnosť zväčšenia na celú obrazovku, vďaka čomu sa jej užitočnosť výrazne zvýšila. Do programu Photo Booth pribudlo osem efektov, ktoré pracujú s úpravou tváre — vašu hlavu prerobia na mimozemšťanskú, žabaciu alebo vám pribudnú zamilované srdiečka. Iných noviniek sa ale Photo Booth nedočkal a zmena pozadia je stále rovnako nefunkčná ako bola.

Po Maile asi najväčšie zmeny sa udiali v programe TextEdit. Ten sa oddialil od predošlej podoby okypteného textového editoru, ktorý je neschopný aj v práci s prostým textom (plaintextom), aj formátovaným textom. Síce nepribudli nové funkcie, v ovládaní sa priblížil k Pages a tak v ňom nie je problém vytvoriť aj zložitejšie naformátovaný dokument. Napriek tomu by bolo možno lepšie, keby sa TextEdit rozdelil na dva programy — pre prácu s formátovaným textom a prostým textom. TextEdit v Lione je tiež asi jediný program, kde Resume, Auto Save a Versions fungujú na sto percent už teraz.

TextEdit sa v novej verzii používa oveľa lepšie.

Naruby bol prevrátený System Profiler, po novom System Information (Informace o systému), ktorý používateľovi poskytuje informácie o jeho stroji. Namiesto nezrozumiteľných stĺpcov a tabuliek v ňom teraz nájdete veľké obrázky a informácie podané jasne. Nový System Information má šesť častí — všeobecný prehľad, monitor, úložisko, pamäť, podpora a servis. Okrem teoretických informácií obsahuje aj praktické, v sekcii o pamäti sú napríklad pokyny pre rozšírenie RAM. Pokiaľ ale chcete kompletné informácie o počítači, stačí kliknúť na tlačidlo Systémový profil a bude vám k dispozícii starý System Profileru.

Pridané boli programy Mac App Store a Facetime, ktoré sú však už pár mesiacov dostupné pre Snow Leopard a tak sú vám pravdepodobne dôverne známe. Tieto sa zmeny oproti svojim posledným verziám nedočkali.

Jedným z najväčších nedostatkov, ktorý som Lionu vyčítali už pred časom — i keď mnohí so mnou nesúhlasili — je absencia emulačnej vrstvy Rosetta. Vďaka tomu už na Lione nespustíte programy vyvinuté pre platformu PowerPC. To sú tie, ktoré boli vyvinuté pred rokom 2006, ako napríklad Microsoft Office 2004, Adobe Creative Suite 2, Freehand, MacTheRipper, Quicken 2007 a tiež obrovské množstvo dobrých hier.

Dobrý bod má Lion za to, že kompatibilita s ostatnými programami je na veľmi dobrej úrovni. Spomedzi programov nefungujú len utility, ktoré musia byť presne prispôsobené systému, ako Onyx, Cocktail či Maintenance a rozšírenia ako MacFuse a Chax. Obľúbený balík Adobe CS5 ale aj staršie CS4 ide bez problémov, rovnako ako prakticky všetky programy, s ktorými pracujeme.

Ďalším vynechaným softvérom je Front Row, ktorého vývoj Apple ukončil po tom, ako pred časom prestal pribaľovať k počítačom diaľkové ovládače. Rozhranie, cez ktoré ste mohli sledovať film alebo počúvať hudbu z pohovky, budete musieť nahradiť riešením tretej strany, ako napríklad XBMC, Boxee alebo Plex. Aj keď každé z týchto media centier je vybavenejšie ako býval Front Row, žiadne sa neovláda tak jednoducho — a treba ich doinštalovať. Chýba aj iSync. Apple jeho funkcionalitu plánuje presunúť na iCloud, ten však budú podporovať len Apple telefóny, takže presunúť kontakty z vašej starej nokie bude úloha ešte náročnejšia ako predtým.

Lion je tiež prvý Mac OS X, ktorý štandardne neobsahuje Javu, v prípade čistej inštalácie systému chýba aj Adobe Flash. Samozrejme, nepredstavuje to taký veľký problém, Java sa stiahne cez Software Update, keď ju budete potrebovať a Flash si môžete stiahnuť zo stránok Adobe. Aj keď zo strany Apple sa to môže zdať ako tvrdohlavé odmietanie všetkého cudzieho, skutočný dôvod je zrejme v bezpečnosti. Keď je Flash a Java predinštalovaná, len málokto sa unúva s aktualizáciou, keď si kúpi počítač po pol roku, čo cestoval z Číny a čakal na poličke v obchode. Staré programy tvoria veľké bezpečnostné riziko a tak sa Apple zrejme rozhodol, že bude lepšie, keď si každý tieto programy nainštaluje sám až keď začne počítač používať.

Mac OS X Leopard, vydaný v roku 2007, bol najmä vizuálnym vylepšením, zjednocujúcim jednotlivé grafické elementy, ktoré boli vymyslené v rôznych etapách vývoja systému medzi rokmi 2000 a 2005. Mac OS X Snow Leopard, vydaný v roku 2009 a nazývaný aj servisný balík, sa zameral predovšetkým na vylepšenie pod kapotou, z ktorých mnohé používatelia ani nemohli veľmi pocítiť.

Najnovší Mac OS X, Lion, sa v porovnaní s nimi zameral najmä na vylepšenia v používaní a interakcii. Prináša síce pár grafických zmien aj nejaké nové programy, ich hlavným účelom je však tiež ešte viac zjednodušiť a zrýchliť prácu s počítačom.

Žiaľ, nie vždy sa mu to až tak celkom darí. Kým nové multitouch gestá, posuvníky a Mission Control sú výbornými vylepšeniami, Launchpad je príliš obmedzeným a jednoduchým, aby si ho osvojili aj náročnejší používatelia, AirDrop funguje málokedy a Resume, Auto Save a Versions nefungujú vôbec. K tomu prirátajme absenciu klasického Exposé, Spaces, Front Row, nemožnosť spúšťať PowerPC softvér a tiež pomalšie animácie — a nad upgradom sa zrazu musíme poriadne zamyslieť.

Ak ste majiteľom prenosného počítača a používate najmä touchpad, výhody zrejme prevážia nevýhody. Ale ak používate klávesnicu a myš, OS X 10.7 neponúkne asi ani jednu rozhodujúcu funkciu naviac. A aj keď sa mi to píše ťažko, v takomto prípade môžete kľudne ostať na starom systéme, nový vám chýbať nebude — prinajmenšom dovtedy, dokým nevyjde váš obľúbený softvér ako Lion-only.

Autor: Alexander Mravčák