Developeri – Michal Čerňanský z STU: iTransit pôjde do zahraničia

Aj na Slovensku a v Česku existujú talentovaní jednotlivci a firmy, ktorí sa zaoberajú vývojom iOS alebo Mac aplikácii a môžu sa pochváliť úspechom. V seriáli Developeri si tých najlepších a najzaujímavejších budeme postupne predstavovať formou pútavých rozhovorov, v ktorých odhalia ako začínali, na čo si pri tvorení softvéru treba dať pozor a ďalšie tajomstvá, ktoré sa skrývajú za dobrou aplikáciou.

V šiestom dieli sme sa rozprávali s Michalom Čerňanským z Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU). Docent viedol tím študentov, ktorí pred rokom vypustili do App Storu aplikáciu iTransit, ktorá cez mobil sprístupňuje cestovné poriadky bratislavskej MHD. Okrem toho na fakulte prednáša neurónové siete a paralelné programovanie. So svojou novou firmou Apptives vyvinul hudobnú aplikáciu Radia.sk a v súčastnosti pracujú na viacerích komerčných projektoch. Spolu s kolegami má ambíciu iTransit prispôsobiť pre ďalšie slovenské mestá a ísť s ním aj do zahraničia.

## Škola

Kedy škola dostala prvýkrát nápad vývoja pre mobilné zariadenia?

Idea je tu dlho. Sám som viedol takéto projekty ešte na Java Micro Edition, Windows Mobile a Symbian. Ale to sú roky dozadu. Vtedy som usúdil, že tie platformy nedokázali to, čo sme si predstavovali.

Mali ste už vtedy výstupy typu iTransit?

V žiadnom prípade nie. Od študentov sa väčšinou nedá očakávať, že spravia takú podarenú vec ako iTransit.

Pred dvoma rokmi ale fakulta začala vyvíjať pre iOS. Kto prišiel s nápadom programovať práve pre túto platformu?

S nápadom som prišiel ja. Tvorba aplikácií na mobilné zariadenia ma stále lákala, väčšina telefónov ale dokázala strašne málo. Spravil som si teda prieskum, čo letí a ktoré platformy sú vychytené. Zistil som, že iPhone OS (vtedajší názov pre iOS — pozn. MacBlog) je ďaleko pred ostatnými. Rozhodol som sa teda preň aj keď sme na fakulte ešte nemali ani žiadne Macintoshe. S hardvérom nám nakoniec pomohol SWP, ktorý nám daroval počítač.

Aj to, že program sa bude týkať hromadnej dopravy, ste priamo predostreli?

Áno, téma bola stanovená — tvorba mobilnej aplikácie s cestovnými poriadkami. To bol šťastný nápad, lebo ten program tu veľmi chýbal. A myslím, že v mnohých mestách stále chýba. Keď sme dokončili iTransit pre Bratislavu, oslovili sme viaceré mestá. Pôvodne sme dúfali, že nás podporia, ale nestalo sa tak. Dopravné podniky bojujú s financiami neuveriteľným spôsobom. Tak sme chceli aspoň, nech nám dajú dáta. Spolupráca sa možno podarí so žilinským dopravným podnikom, kde sú v porovnaní s ostatnými podnikmi dosť dobre vybavení a majú záujem takéto veci riešiť.

Fakulta informatiky a informačných technológií sa zaujíma aj o tie najnovše technológie.

Nie je problém v prípade školy, že si vyberie uzavretú platformu, na ktorú môže vyrábať len s jedným typom počítaču?

Veľa študentov na škole sa venuje Unixu, Linuxu a Windowsu. Ja som sem chcel nejakým spôsobom priniesť práve Mac OS X, iPhone OS a Xcode. Teda práve naopak, možnosti pre študentov sa tým rozšírili.

Ako dlho trvalo iTransit vytvoriť?

V rámci tímového projektu sa na tom robilo dva semestre. Vzápätí vzniklo niečo, čo malo charakter prototypu, ale bolo tam stále množstvo nedotiahnutých vecí. Potom sme museli ešte niekoľko mesiacov intenzívne pracovať. Tímový projekt skončil v máji a iTransit sme uvoľnili až v októbri. Treba si uvedomiť, že softvér nie je len iPhonový klient, ale aj zázemie. Zozačiatku to bola študentská robota, ale teraz je jej tam minimum.

Kto boli ľudia, čo to programovali?

Boli to študenti 5. ročníka, čiže 1. ročníka inžinierskeho štúdia. Pracovali na tom ako na tímovom projekte, čo je priestor pre študentov, kde môžu urobiť niečo väčšie a praktickejšie, ako sa bežne na škole dá. Cieľom tímového projektu je naučiť ich pracovať v skupine, aby sa aj pohádali, vyskúšali si konflikty, rôzne role v rámci tímu. (pozn. MacBlogu — podľa stránky projekty na softvéri pracovali Martin Jačala, Michal Hrdina, Hana Časnochová, Michal Macko, Marek Brandobúr, Martin Blažko)

Kto to dokončoval?

Ja spolu s kolegami Martinom Jačalom, Marekom Brandobúrom a Robertom Švajdlenkom. Tím ľudí okolo iTransitu sa už rozšíril a teraz chceme iTransit pritiahnuť aj do ďalších miest. Zakladáme firmu, aj aby sme sa mohli registrovať v App Storoch viacerích platforiem a mohli ponúknuť toto riešenie aj komerčne.

iTransit

Hovorili ste, že projekt nie je iba aplikácia, ale omnoho viac.

Presne tak. Nie je to iba iPhonová aplikácia, ale aj množstvo roboty, ktoré priamo nie je vidieť. Napríklad spracovanie dát. Od Dopravného podniku Bratislava (DPB) dostaneme dáta a musíme ich spracovať do formy, ktorú potrebujeme. Vždy je tam nejaká komplikácia, niečo chýba, alebo je niečo iné nadbytočné. Pripraviť bolo treba aj plánovač trasy. Ten využíva do značnej miery paralelizmus hardvérového zariadenia serveru, na ktorom to beží.

Nie vždy ste dostávali dáta priamo od DPB, predtým ste ich mali z iného zdroja.

Áno. Predtým sme spolupracovali s firmami Inprop a Chaps, ktoré nám dodávali údaje. Spolupráca vôbec nebola zlá, ale len DPB má tie najaktuálnejšie dáta, takže teraz nám ich poskytujú oni.

Pôvodná verzia iTransitu, ktorá bola vypustená minulý rok.

Na čo sa tie dve firmy zameriavajú?

Chaps je česká firma, Inprop je niečo ako jej slovenská pobočka. Robia v sférach dopravných podnikov. Vyrábajú napríklad softvér, ktorý umožňuje vytvárať grafikony. Tiež agregujú dáta. Napríklad zastávkové cestovné poriadky, ktoré sú na CP.sk, sú prevádzkované firmou Inprop.

V čom bol problém, že vám DPB nedával dáta od začiatku?

S dopravným podnikom je to podobne ako s univerzitou. Je to mestský podnik a je tam istá pomalosť a my sme sa potrebovali hneď dohodnúť, mať hneď istotu, že tie dáta budeme mať. A zozačiatku sa nám veľmi nedarilo s nimi dohodnúť. Nakoniec sa to podarilo, takže sme spokojní.

Keď ste program vydali, mnohí vám odporúčali ho spoplatniť.

Pre nás je dôležité, aby sa aplikácia rozšírila medzi ľudí. Ozvalo sa nám odvtedy mnoho ľudí, s ktorými možno budeme riešiť vývoj aplikácií na komerčnej báze. Podarilo sa nám však v rámci školy nadviazať intenzívnu spoluprácu s Nokiou a vytvorili sme Nokia Lab. Preto sme aj vytvorili verziu iTransitu na Symbian telefóny. Podporu sme dostali aj od Tatra banky. Neboli to priamo peniaze, ktoré by študenti alebo ja dostali ako kompenzáciu, ale mohli sme nakúpiť počítače a boli sme podporení. Pre Slovensko sme chceli mať aplikáciu vždy zadarmo. Možno skúsime spoplatniť nejaké vychytávky.

Čo si myslíte, aký úspech by mala aplikácia, keby bola od začiatku platená?

Slovenský trh údajne nie je ani zďaleka taký zlý, ako sa zdá. Malé sumy sú ľudia ochotní zaplatiť. Nemám až také skúsenosti s trhom, ale odhadujem, že by si to kúpilo možno päť percent z tých, čo si to stiahli zadarmo. V každom prípade, keby sme si za aplikáciu pýtali peniaze, pokryli by možno jednu päťdesiatinu nákladov na vývoj. Aj keby si ju kúpili všetci, čo si ju stiahli, nezaplatili by sa nám celé náklady.

Nová verzia aplikácie.

Koľko ľudí si program stiahlo zadarmo? Po prvom dni to bolo tuším tisícpäťsto.

Teraz je to rádovo viacej. Odhadujem, že je to viac ako 10-tisíc ľudí. V určitom momente mala dokonca aplikácia takmer toľko stiahnutí, koľko malo byť podľa mojich informácií oficiálne predaných iPhonov na Slovensku. Samozrejme, veľa ľudí si iPhone donesie z Ameriky, takže si ju určite nesiahli všetci. Nie všetci ju tiež používajú, a nie všetci môžu. Mnohí boli z iných miest, len boli zvedaví, ako taký program vyzerá.

Koľko ľudí to používa denne?

Boli to stovky ľudí denne, do tisícky. Najnovšie údaje nemám. Jedným z problémov aplikácie je, že aj keď na začiatku bol dáta dobré, neskôr prišlo obdobie, keď neboli najaktuálnejšie. Sme radi, že kvalita dát z DPB sa mení k lepšiemu.

Čo to znamená?

Viac zastávok má GPS súradnice, poloha je opravená, takisto doplnili napríklad v poslednej dobe lepší identifikátor pre trolejbusy a podobne.

A čo iné platformy?

Okrem iPhonu je iTransit už dostupný aj pre Symbian. Vytvorili sme ho spolu s kolegom a s podporou Nokia Labu. Pripravuje sa aj verzia pre Android, na ktorej pracuje iný doktorand a pomáha mu jeden bakalár. Veci ale nejdú tak rýchlo, ako by sme si predstavovali, takže nechcem hovoriť definitívny termín. Ideálny predpoklad je do konca roka.

Radia.sk

Nedávno sa na App Store objavila aplikácia Radia.sk, ktorá vznikla spoluprácou rovnomenného portálu a vás. Ako ste sa na tom podieľali?

Oslovili nás z portálu Radia.sk, či by sme spolu nespravili aplikáciu. Dohodli sme sa, že ju vyrobíme a majitelia aplikácie budeme spoločne — my aj oni. Vyvinula sa z toho mimoriadne úspešná spolupráca.

To vzniklo tiež ako tímový projekt so študentmi?

Nie. Tento projekt je kompletne mimoškolský, na komerčnej báze.

Tak ako iTransit, aj aplikácia Radia.sk je k dispozícii zadarmo.

Áno, pre používateľa je zadarmo. Cieľom bolo vybudovať značky Radia.sk a Apptives, pod ktorou chceme vyvíjať. Dohodli sme sa, že množstvo práce, ktoré na tom vykonáme, chceme mať od portálu Radia.sk nejakým spôsobom zaplatené, ale zďaleka nie tak, ako sú komerčné sadzby.

Program Radia.sk sa zameriaval hlavne na dizajn.

Ako dlho trval vývoj?

Vývoj trval niekoľko týždňov. Predtým ešte prebiehali rozhovory, kde sme prezentovali predstavy a dohadovali sa na tom, ako by aplikácia mala vyzerať. Radia.sk udržiava aktuálne streamy rádií a to je aj jeden z dôvodov, prečo je tá aplikácia taká úspešná. Mali predstavu, ako tá aplikácia má vyzerať. Chceli, aby bola spracovaná dizajnovo zaujímavo, a to sa myslím podarilo..

Aj v tomto prípade plánujete verzie na iné platformy?

Rozmýšľame nad tým. Nevieme, do akej miery a ako rýchlo sa dá podobná aplikácia urobiť na inej platforme, ale radi by sme. Chceme sa prezentovať ako skupina, ktorá je schopná vyvíjať pre viaceré mobilné platformy, nie len pre iOS a Android, ale aj pre Symbian, Windows Phone a Bada.

Nie je lepšie sa zamerať na jednu oblasť intenzívnejšie?

Nemyslím si. Súvisí to aj s tým, že sme na fakulte, kde môžu mať študenti záujem o rôzne veci a platformy. Chceme to robiť síce na komerčnej báze, ale sme všetci spätí s univerzitou.

Ako to ide dokopy — univerzita a komercia?

Dovolím si odhadnúť, že 90 percent našich študentov pracuje už teraz. A vyvíjame to hlavne s kolegami, ktorí už nie sú študenti, ale štúdium ukončili a teraz by ich mohli napríklad viesť. Naviac možnosť, že škola vyvíja hospodársku činnosť, existuje.

Len tak zo zaujímavosti. Videli ste už niekedy fungujúce žalúzie?

Teda snažíte sa to presadzovať komerčne no zároveň nechcete odísť zo školy?

Neviem, čo bude, ale z univerzity sa nechystám odísť. Je vhodné povedať, že nie som jediný, koho tu zaujíma tvorba aplikácií pre mobilné zariadenia. Ja som na ústave aplikovanej informatiky, no fakulta má ešte ďalšie dva. Na jednom sa venuje tvorbe mobilných aplikácií Ivan Kotuliak, na ďalšom Valentino Vranić , ktorý má zároveň na starosti Nokia Lab. Spolu s Nokiou chystáme semináre a možno aj súťaž. Spolupráca sa rozvíja aj so Samsungom. Momentálne je vypísaná súťaž pre vývoj na platformu Bada. Prebiehajú aj Google Technology Group stretnutia, ktoré sa venujú Androidu.

Vývoj na fakulte

Minulý rok ste spustili na škole kurz iDevelop. To bol začiatok intenzívnejšieho vývoja pre mobily?

Nedá sa povedať. Dá sa povedať, že aplikácia iTransit bola prvý významnejší úspech. To, že mobilné zariadenia majú obrovský potenciál, sa v akademickej sfére vie už veľmi dlho. Boli tu viaceré projekty, aj keď nie vždy z nich boli hotové riešenia, iba návrhy. Vyvíjal sa napríklad projekt, ktorý umožnil pomocou mobilných telefónov, sledujúcich biometrické údaje človeka, automaticky privolať chorým pacientom pomoc.

Ale to boli predpokladám skôr teoretické projekty.

Áno, boli to projekty, ktoré neboli pretavené do konkrétneho použiteľného riešenia.

To bolo ešte predtým?

Áno, bolo to pred iOS.

Mali prednášky iDevelop nejaký výstup?

Fakulta sa vtedy zapojila do iPhone developer programu, čo znamená, že študenti, ktorí chcú vyvíjať pre iPhone sa môžu stať vývojármi. Môžu si zaregistrovať vlastné alebo fakultné zariadenia a nahrávať na ne svoj softvér. Do programu sa prihlásilo niekoľko desiatok študentov.

A ten seminár samotný?

Seminár sa realizoval predchádzajúce dva semestre. Prvý semester sme sa venovali hlavne tvorbe pre iOS platformu, ten ďalší už bol v komornejšej atmosfére a zúčastnení študenti si sami pripravovali prezentácie. Hovorili sme o webových technológiách pre mobilné platformy, o cloud computingu a tiež iných mobilných platformách, ako Windows Phone, Symbian a Bada.

Plagát na chodbe upozorňuje na súťaž v programovaní pre platformu Bada.

V Apple developer programe jestvuje aj program pre univerzity, ale vy máte štandardný. Prečo?

V rámci komerčného programu, ktorý využívame, síce musíme zaplatiť každý rok 99 dolárov, ale myslím si, že pri množstve práce, ktoré sme vynaložili na to, aby sme sa zaregistrovali, to bolo zanedbateľné. A študenti majú vďaka tomu možnosť publikovať do App Storu, čo v univerzitnom programe nie je možné.

Nemá univerzitný program nejaké výhody? Nepodporuje cezeň Apple nejakým spôsobom dané univerzity?

Nie. Je to len možnosť bezplatne získať možnosti, ktoré poskytuje aj štandardný program, ale nie je pod ním možné publikovať na App Store.

Vyvinuli vaši študenti samostatne niečo, čo je už publikované?

Študentov s snažíme tlačiť do toho, aby robili projekty s inovačným charakterom. Zatiaľ nevznikla taká aplikácia, ktorá by bola umiestnená do App Store cez školský program. Keď mal niekto peknú aplikáciu, radšej som ho presvedčil, nech si zaplatí vlastný program a vydá ho pod vlastnou značkou, nech si buduje meno.

iOS nepustí programátora k určitým vrstvám systému, kým na Androide alebo iných platformách sú väčšie možnosti. Neprekáža to?

To závisí od projektu. Máme tu aj nejaké výskumné projekty, ktoré potrebujú isť hlbšie do hardvéru. To je aj na iPhone možné, len tá aplikácia nebude schválená.

Ktoré projekty to vyžadujú?

V jednej diplomovej práci, ktorú vediem, sa napríklad snažíme overiť možnosti ovládania zariadenia pomocou gest, buchnutím po zariadení a podobne. Ak by to prerástlo do niečoho úspešného, potrebovali by sme to integrovať na hlbšej úrovni ako to iOS dovoľuje. Na druhej strane, na to, aby sme overili koncept, nám stačí aj iOS. Bol tu aj nápad robiť aplikácie, ktoré bežia priamo na SIM karte.

Na akademeckej pôde chápali už dlho potenciál mobilných aplikácií.

iTransit pokračuje

Aká budúcnosť čaká iTransit?

Program chceme sprístupniť aj pre iné mestá. Chodí nám veľké množstvo žiadostí, aby sme to spravili pre Košice, pre Prešov, či iné mestá. Je toho veľa. Zatiaľ sa nám však nepodarilo dohodnúť s dopravnými podnikmi. Sú to milí ľudia, ale sú tam komplikácie. Dúfame tiež, že iTransit bude úspešný aj v zahraničí.

Hovorili ste, že v Žiline to celkom vychádza.

Áno, Žilina nám dala dáta v krásnom tvare. Dúfame, že sa nám s nimi podarí dohodnúť aj na podmienkach distribúcie.

A potom plánujete ísť do zahraničia?

Musíme. Keby nám Košice a Prešov alebo aj iné mestá dali údaje, tak môžeme urobiť aplikáciu aj pre iné mestá. Ale je tam veľa komplikácií, zastávky napríklad nemajú GPS súradnice.

Kde v zahraničí začnete? Máte už plán?

Máme vymyslené mestá, ktoré by sme chceli pokryť prvé. Je možné, že aj keď Bratislave sa táto aplikácia páčila, ľudia zo zahraničia to príjmu inak. Nie sme jediní, ktorí skúšajú ísť touto cestou a úspech nie je zaručený.

Rozhovor bol autorizovaný. Foto: Alexander Mravčák, STU, App Store.