Recenzia: Nový iMac 24″ s čipsetom nVidia

Najpredávanejší desktopový počítač Apple, ktorý svojimi 4 modelmi pokrýva širokú škálu potrieb. Základný model nestojí viac ako Mac mini s perifériami a najdrahší svojím výkonom uspokojí aj náročných. Reč je o iMacu, ktorý sa nedávno dočkal spolu s ostatnými desktopmi výrazného vylepšenia. V rámci trendov prijal grafický chipset od nVidie a DDR3 RAM. V nasledujúcej recenzii sme testovali druhý najvýkonnejší model (2,93 GHz), ale porovnali sme ho aj s ostatnými iMacmi aby ste videli, ktorý je pre vás najvhodnejší.

Balenie a príslušenstvo

24 palcová obrazovka je obrovská a ľahko sa dovtípite, že ani krabica od iMacu teda nie je najmenšia. Na vrchu balenia sa nachádza menšia biela krabička, v ktorej je príslušenstvo. Konkrétne sú to: myš Mighty Mouse, handrička na čistenie displeja, návody a DVD disky so softvérom. Práve ten tvorí to, kvôli čomu si Maca zrejme kupujete. Počítač je štandarne vybavený systémom Mac OS X Leopard (10.5.6) a najnovšou verziou balíka iLife ’09. V krabici je aj veľké prázdne miesto, kde mala byť očividne klávesnica, tá sa tam však už z továrne (pokiaľ si kupujete iMac na Slovensku a v Česku) z logisticko-lokalizačných dôvodov nenachádza. S iMacmi sa však po novom dodáva často kritizovaná malá klávesnica bez numerickej časti, a tak máte aspoň možnosť voľby väčšej klávesnice resp. klávesnice inej značky. Podobne chýba aj diaľkové ovládanie Apple Remote, pretože Apple ho k novým počítačom už prestal dodávať, naštastie sa stále dá dokúpiť samostatne, k nemalej sume však budete musieť pripočítať ďalších 36 eur.

Pod vrstvou polystýrenu je skrytý iMac samotný. Aby bol ochránený počas transportu, je obalený do tenkého plastického obalu, pod ktorým sú ešte fólie na displeji, nohe a lesklom jabĺčku nachádzajúcom sa na zadnej strane počítača. Nemusíte sa teda obávať, že po vybalení objavíte nemilé prekvapenie vo forme škrabancov. Na spodku krabice sa nachádza ešte napájací kábel, bez ktorého by ste počítač nezapli. To je všetko, a keď si k tomu domyslíte klávesnicu, nič viac vlastne ani nie je potrebné.

Porty a rozšíriteľnosť

Macy sú často kritizované kvôli malému počet portov, iMac je v tomto smere nadpriemerný, no aj tak zrejme niektorí budú nútení siahnuť po USB či FireWire hube. Oproti minulej generácii tu chýba FireWire 400, stále je prítomný FireWire 800, ktorý je so štyristovkou spätne kompatibilný. Znamená to, že po novom už pripojíte iba jedno FireWire zariadenie naraz, množstvo FW diskov však obsahuje dva porty a periférie je možné takto pripájať sériovo za sebou, čiže ani to nemusí byť problém. Táto strata sa vyvažuje pridaním jedného USB 2.0 portu, čím sa ich počet zvyšuje na štyri (resp. šesť, ak používate Apple USB Keyboard, ktorá poskytuje dva ďalšie) čo je pre väčšinu užívateľov výhodná výmena, keďže FireWire príslušenstvo nájdete dnes napriek svojim nesporným výhodám oproti USB len zriedka. Ďalšou zmenou je použitie Mini DisplayPortu namiesto Mini-DVI. Tu je ťažko rozprávať o výhodách či nevýhodách, keďže väčšina ľudí k iMacu nikdy pripájať monitor nebude a k obom portom si musíte kúpiť redukciu, aby ste pripojili či už DVI alebo VGA monitor. Prítomnosť Mini DisplayPortu umožňuje pripojenie nových LED Cinema Displayov a 30″ monitorov, ktoré vyžadujú Dual-Link DVI (2560×1600). Okrem toho je počítač vybavený 1000 megabitovým ethernet portom (RJ-45), portom na slúchadlá (audio out), mikrofón (audio in), keningston lockom na zamykanie a samozrejme „úžasným“ prívodom na elektrinu.

Line-out, Line-in, 4× USB, FireWire 800, Ethernet, Mini DisplayPort

Popri fyzických portoch má iMac aj bezdrôtové možnosti pripojenia. Je vybavený WiFi draft n, ktoré je spätne kompatibilné s a/b/g a Bluetooth 2.1 + EDR. Samozrejmosťou je infračervený senzor, ten však, pokiaľ si nedokúpite Apple Remote, nemáte ako využiť.

iMacy, tak ako aj ostatné počítače značky Apple s výnimkou profesionálnej veže Mac Pro, nie sú stavané na dodatočné rozširovanie. Vymeniť môžete iba RAM-ku, pozitívne však je, že výmena je veľmi jednoduchá. Stačí odskrutkovať skrutku (ostatne jedinú na povrchu celého počítača) na spodnej strane tela iMacu a hneď máte prístup k DDR3 pamätiam. Vymeniť pevný disk je nielenže v rozpore so zárukou, ale aj prakticky takmer nemožné, urobia vám to iba v servise. Toto je jedna z mála vecí, ktoré vidím ako jednoznačné zápory iMacu, keďže veľkosti multimediálnych súborov sa zväčšujú úmerne s rozvojom diskových kapacít a to čo dnes bohate stačí, o dva roky už nemusí. Na obhajobu stojí fakt, že oproti predchádzajúcej generácii iMacov vzrástla kapacita diskov celkom výrazne a tak sa bez výmeny dá zaobísť.

Dizajn

„Kde je počítač?“ alebo „Aký pekný monitor…“ sú najčastejšie výroky nezasvätených ľudí, keď iMac uvidia po prvý krát. Keď Apple predstavil v roku 1998 pôvodný iMac G3, vrátil sa tak k cieľu ponúkať počítač pre všetkých a k all-in-one (všetko v jednom) konceptu. iMac postupom času prešiel 3 výraznými redizajnami. Najprv sa zbavil CRT monitora, potom presunul všetky komponenty za obrazovku a zmizla veľká podstava a nakoniec muselo ustúpiť aj biele prevedenie z plastu, aby uvoľnili miesto hliníku a sklu. Aktuálny dizajn má iMac od roku 2007, odvtedy získali veľmi podobný zovňajšok aj MacBook, MacBook Pro a LED Cinema Display a je možné, že sa časom pripoja aj zostávajúce produkty.

Jedným z hlavných dizajnových prvkov a v dobe uvedenia aj často kritizovaným je čierny rám okolo obrazovky. Aj vďaka nemu pôsobí počítač tak elegantne a opticky sa zdá, že obrazovka siaha až po okraj. Sklo má ešte ďalší význam, v hornej časti rámu je pod ním ukrytá webkamera iSight, v dolnej zase infračervený senzor na Apple Remote. Brada pod obrazovkou je celkom vysoká, od dôb iMacu G5 jej veľkosť zostala takmer nezmenená, čo býva tiež niekedy vytýkané ako negatívum, nedá sa však povedať, že by to skutočne prekážalo a iMac má takto aspoň charakteristickú odlišnosť od bežných monitorov. V jej strede sa nachádza čierne logo Apple.

Zo zadnej strany vyzerá podľa niektorých iMac ešte lepšie – Johnatan Ive je skrátka puntičkár a dal si záležať aj na časti, na ktorú sa väčšinou pozerá iba stena. Povrch nie je alumíniový, ale z matného čierneho plastu. Na samom vrchu sa nachádza asi polcentimetrová štrbina, ktorá je vedená pozdĺž celej šírky. Tadiaľto sa odvádza teplý vzduch a keď položíte ruku na hornú hranu počítača, zistíte to celkom rýchlo. Pod ňou sa nachádza obrovské lesklé čierne jabĺčko, ktoré vyzerá na matnom podklade veľmi dobre. V strede je uchytená noha, na ktorej počítač stojí. Napriek hmotnosti iMacu, ktorá je 11,5 kilogramu (9,1 pre 20 palcový model) {http://www.ap­ple.com/imac/spec­s.html} drží kĺb veľmi dobre, bez akéhokoľvek kývania alebo nechcenej zmeny uhla, stále je však jednoduché ho nastaviť. Nohou zakrytý je ventilátor nasávajúci chladný vzduch a pod ním prístup na napájací kábel. Aby kábel nemusel byť zahnutý, je v nohe diera, cez ktorú sa môže prestrčiť. Napájací kábel, podobne ako myš či iné periférie sú klasicky biele a vyzerajú trochu neprirodzene.

V pravom dolnom rohu je umiestnené tlačidlo na vypnutie/zapnutie alebo uspanie počítača. Majitelia prenosných Macov môžu svoj počítač uspať jednoducho tak, že ho zatvoria, iMac túto možnosť nemá a tak budete tlačidlo pravdepodobne stláčať dosť často. Porty sú umiestnené na opačnej strane. Ak zvyknete často prepájať periférie, nebude sa vám zdať umiestnenie portov príliš praktické, keďže vždy si budete musieť počítač buď otočiť, alebo nahmatávať naslepo. Ak však máte väčšinu zariadení pripojených nastálo a iba občas pripojíte fotoaparát alebo iPod, bohato si vystačíte s USB na klávesnici. Keby sa porty nachádzali na bočnej strane, ako u niektorých konkurenčných all-in-one počítačov, káble by veľmi esteticky nevyzerali a zabrali veľkú časť vášho stola. Po určitom čase sa pozície portov naučíte a väčšinu káblov budete vedieť pripojiť aj bez pozerania sa na zadnú stranu.

Celá spodná strana tela iMacu je dierkovaná, po bokoch sa nachádzajú reproduktory a v strede medzi nimi je kryt, ktorý zakrýva prístup k RAM. Napravo je umiestnená štrbinová „SuperDrive“ mechanika a z vrchu, hneď nad kamerou iSight je maličký mikrofón. Poslednou časťou je noha, ktorá drží telo. Je zároveň jedinou časťou, ktorá sa zmenila od roku 2007, kedy bol predstavený pôvodný dizajn. Oproti predchádzajúcemú modelu nadobudla o niečo jemnejšie línie a prispôsobila sa tak Cinema Displayu. Zo spodnej strany nohy je vytlačené, ako vymeniť RAM pamäť, čiže nemusíte uchovávať návod.

Aj keď dizajn je subjektívna záležitosť a každému sa páči niečo iné, iMac je výnimočný aj medzi Apple produktami a je veľmi nepravdepodobné, že by vás v tejto oblasti sklamal.

Displej

Pri predstavení vyššie spomináného dizajnu iMacu pred jeden a pol rokom bolo najväčším tŕňom v oku práve sklené prekrytie a teda lesklý displej. Odvtedy získali podobné displeje aj MacBooky, MacBooky Pro a nový 24 palcový LED Cinema Display, posledný matný mohykán ostal vo forme 30 palcového profesionálneho monitoru a aj tomu už zvoní „do hrobu“. O téme lesklý vs matný sa popísalo na internete skutočne množstvo úvah a technických porovnani, no za posledný čas sa aj väčšina odporcov s leskom musela zmieriť.

Ak ste predtým nemali skúsenosť s lesklým displejom, odlesky na iMacu vám budú prekážať. Nepotrvá však dlho a prestanete ich vnímať, problém nastane iba v prípade, že máte priamo za sebou okno alebo iný zdroj svetla, vtedy je lepšie nájsť svojmu počítaču novú pozíciu, tiež si treba dať pozor ak máte presvetlenú miestnosť. Väčšinu dňa sú však odlesky minimálne a naplno sa prejavia plusy lesklého displeja, ktorými sú kontrastnejší a ostrejší obraz a výraznejšie farby. 24 palcový iMac je jeden z mála Macov, ktorý vyzerá výborne aj s predvoleným profilom Color LCD a nie je nutné ho kalibrovať. Jeho 20 palcový brat je na tom trochu horšie, keďže obsahuje iba 6-bitový panel a jeho farby vyzerajú oproti dvadsaťštvorke trochu „vymyté“, stále však prevalcoval väčšinu low-end monitorov, s ktorými som sa stretol. Odporcovia často argumentujú, že lesklé displeje nezobrazujú reálne farby, pokiaľ však nepripravujete tlačovú grafiku, reálne je relatívny pojem. Obraz na iMacu je jednoducho pekný, či už na ňom pozeráte film, alebo robíte bežné veci. Ak budete pracovať v prostredí úplne bez odleskov a displej sa vám podarí nakalibrovať, môžete ho použiť aj na profesionálnejšiu prácu, keďže obsahuje kvalitný 8-bitový S-PVA panel.

Povrch displeja však nehrá vždy najväčšiu rolu. Hlavným faktorom, ktorý vám pravdepodobne aj ako prvý padne do očí je uhlopriečka. Možno si poviete, že 20″ displej stačí a dvadsaťštvorka je až priveľa. Aj ja som bol tohto názoru a myslel som si, že takáto obrazovka sa hodí skôr do obývačky, hneď po rozbalení som sa však presvedčil o opaku. Aj keď 20 palcová obrazovka nie je malá, veľkosť 24-ky je impozantná a pri aktuálnej cene za to určite stojí. Jej jediná nevýhoda je, že keď prídete k štandardným 17 alebo 19 palcovým obrazovkám, budú sa vám zdať maličké. Ideálne je aj rozlíšenie 1920×1200, ktoré okrem toho, že natívne pojme Full HD film, vytvorí dosť miesta na to, aby ste mohli mať vedľa seba otvorené Safari a Pages. Skrátka, niet sa nad čím čudovať, že Apple už vyrába iba jeden dvadsať palcový a tri dvadsaťštyri-palcové modely.

Ďalšou kapitolou je jas. iMac používa ešte stále CCFL trubice (nie LED), nepravidelnosti v podsvietení však nespozorujete. Maximálny jas obrazovky je dostatočný a účinne pomôže odstrániť väčšinu odleskov. S minimálnym jasom je to však horšie. Pokiaľ ste zvyknutí na obrazovku MacBooku, ktorej minimálny jas je doslova nulový, bude sa vám najmenší jas na iMacu v noci pri slabom alebo žiadnom osvetlení zdať privysoký. Dá sa s tým vysporiadať utilitami ako Shades, no keďže tieto nástroje iba prekrývajú obraz čiernou farbou, nie je to ono. Aj na tento nedostatok si však rýchlo zvyknete. Škoda je, že iMac nemá ambient light senzor, pomocou ktorého by upravoval svoj jas automaticky, tak ako je tomu na prenosných Macoch. Pri stolných počítačoch sa táto funkcia nevyskytuje, no bolo by to celkom praktické.

V skratke, ak sa dokážete vysporiadať s osvetlením v miestnosti a teda s odleskami, ktoré tvoria jedinú zápornú stránku displeja, vyhrali ste.

Výkon, RAM, HDD a teploty

iMac po hardvérovej stránke nezaostáva. Aj jeho základný model prekonáva Mac mini a MacBooky, druhý najlepší model sa vyrovná najlepšiemu MacBooku Pro. Je však pravda, že vždy je čo zlepšovať, stačí sa pozrieť na Mac Pro a zistíme, že priestor medzi nimi je stále dosť veľký, momentálne je to však úplne iná kategória. Nami testovaný model bol vybavený dvojjajdrovým procesorom Intel Core 2 Duo s frekvenciou 2,93 GHz (E8335), slabší 24″ a 20″ model obsahujú obidva 2,66 GHz Intel Core 2 Duo (E8135) a silnejší model obsahuje zasa Core 2 Duo na frekvencii 3,06 GHz (E8435). Procesory sú podobné ako u predchádzajúcej generácie iba o niečo rýchlejšie. L2 Cache procesoru taktiež zostala ma 6 MB u všetkých modelov. Najzaujímavejší je však reálny výkon. Na meranie sme použili ako vždy multiplatformový, syntetický benchmark Cinebench R10, ktorý meria výkon CPU v oblasti 3D renderovania.

Výkon CPU v Cinebench R10, dlhší pás je lepší. Svetlá farba znázorňuje celkový výkon procesora a tmavá výkon iba jedného jadra.

Na prvom, druhom a treťom mieste môžete vidieť výsledky aktuálne predávaných modelov iMacu, ďalej sa v tabuľke nachádza starší iMac, nové Mac mini a hliníkový MacBook, všetko už zrecenzované počítače. Čo teda z tabuľky vyplýva? Rozdiel medzi iMacmi nie je zanedbateľný ale ani výrazný, reálny výkon dokonale odpovedá taktu procesora. Pri bežnom dennom používaní si tento rozdiel však ani nevšimnete, keďže väčšina aplikácii využíva iba malý zlomok výpočtovej sily. Snáď ani netreba písať, že práca so Safari či aplikáciami iLife je svižná. Rozdiel sa prejaví pri náročnejších úlohách ako konverzia či strih videa alebo zložitá práca v grafickom programe, aj tak však bude dosahovať maximálne 20 %. Ak by ste sa rozhodovali medzi iMacom a Macom mini, rozdiel je už markantnejší, pokiaľ však vlastníte všetky potrebné periférie a váš rozpočet je obmedzený, Mac mini bude dobrá voľba.

Druhým dôležitým komponentom po procesore je grafická karta. Doteraz ste jej výkon mohli využiť iba pri hrách, 3D renderovaní a podobných činnostiach – väčšinu času bola teda úplne nevyužitá. Avšak technológia OpenCL v novom Mac OS X Snow Leopard (jeho vydanie sa očakáva medzi letom a jeseňou 2009) umožní každému programu robiť výpočty na grafickej karte, preto bude výkon grafickej karty dôležitejší.

Výkon GPU v Cinebech R10, dlhší pás je lepší.

Náš iMac bol osadený kartou nVidia GeForce GT 120 s 256 MB VRAM, čiže obdobou GeForce 9600M GT. Okrem neho sme otestovali aj vyšší model s kartou nVidia GeForce GT 130 s 512 MB VRAM. Aj napriek tomu, že je to karta výkonnejšia, dosiahla v OpenGL testoch nižšie skóre. Toto bude pravdepodobne spôsobené ešte nedoladenými ovládačmi pre túto kartu, keďže v Quartz testoch s prehľadom zvíťazila a rovnako sa pravdepodobne uplatní aj v DirectX-e cez Windows. Nižšie modely obsahujú o niečo menej výkonnú integrovanú nVidiu GeForce 9400M, táto karta je rovnako miernym sklamaním, keďže je ešte horšia ako jej predchodca ATI 2400 XT. Aj napriek tomu si môžete rozumne zahrať aj nové hry, samozrejme, nie tak ako na high-end hráčskych PC.

RAM-ka sa tiež dočkala obnovenia. Po vzore MacBooku a MacBooku Pro bol iMac vybavený DDR3 pamäťami, zbernica sa zrýchlila z 800 na 1066 MHz. Reálny nárast výkonu je v porovnaní s DDR2 predošlej generácie takmer nulový, nárast cien je ale celkom zreteľný. 2 GB modul stojí 48,50 € (skoro dvakrát toľko ako 800 MHz DDR2) a 4 GB modul až 464,00 €. Ak budete chcieť iMac osadiť 8 GB RAM, výjde vás to necelých tisíc eur. Prečo sú také drahé? DDR3 je nová technológia a ako všetky nové technológie stojí prehnane veľa, cena však čo nevidieť zase spadne do starých koľají. Rozširovať RAMku však bude pravdepodobne chcieť málokto z vás, keďže oproti predošlej generácii sa veľkosť štandardne dodávanej pamäte zdvojnásobila. Najlacnejší 20 palcový model je vybavený 2 GB (jeden 2 GB modul a druhý prázdny slot) a všetky 24 palcové majú úctyhodné 4 GB (dva 2 GB moduly), čo znamená, že môžete pracovať v Adobe CS4 a Office, mať otvorený Mail, Safari, Adium a iTunes a popri tom virtualizovať Windows bez obáv pred spomalením. Zdvojnásobil sa taktisto maximálny objem RAM zo štyroch na osem gigabajtov.

Ďalším dôležitým faktorom je disk. Testovaný iMac disponoval 7200 otáčkovým diskom Western Digital Caviar SE16 WD6400AAKS s objemom 640 GB a vyrovnávacou pamäťou 16 MB. Tento disk, aj keď nie je výnimočný, ponúka relatívne veľkú kapacitu a v porovnaní s minulými modelmi, ktoré mali len 250 a 320 GB disky (ostatné len BTO) je to značné plus. Vďaka hustejšiemu zápisu dát na fyzicky rovnakú plochu disku sa zlepšila aj rýchlosť čítania a zápisu. Za jednu sekundu zapíšete na disk 103,05 MB respektíve prečítate 112,18 MB. Pre porovnanie, na iMacu predošlej generácie s 250 GB diskom rovnakého typu je rýchlosť zápisu 74,76 MB/s a čítania 77,21 MB/s. Toto oceníte hlavne pri náročnejších úlohách, kde sa pracuje s obrovskými súbormi a kde by disk mohol byť inak úzkym hrdlom. 20 palcový model obsahuje 320 GB HDD a high-end iMac celý jeden terabajt.

Napriek výkonným „vnútornostiam“ a zabudovanému zdroju, iMacu sa darí odvádzať teplo bezproblémovo. Procesor prekoná hranicu 60 °C len pod skutočne veľkým náporom. Jeho predchodca na tom bol, čo sa CPU týka ešte trochu lepšie. Teplota HDD a optickej mechaniky sa naopak v porovnaní s iMacom z roku 2007 o niečo znížila.

Svetlé pásy sú teploty v pokojovom stave, tmavé v maximálnom vyťažení.

iMac vnútornú teplotu znižuje pomocou trojice ventilátorov. Na pevnom disku je 1600 otáčkový ventilátor, na optickej mechanike 800 otáčkový a procesor chladí 1200 otáčkový ventilátor. Môj subjektívny pocit je, že hluk oproti minulej generácii o niečo stúpol. Stále je však skutočne nízky a s bežným PC sa nedá porovnať. Hlasnejší zvuk zaznamenáte iba pri vložení CD/DVDdisku do mechaniky a pri prebudení počítača zo spánku.

Zhrnutie

iMac očarí viacero typov ľudí. Switcherov poteší filozofia iMacu priniesť užívateľovi bezstarostné a elegantné používania počítača, iMac má všetko v sebe a všetko dobre spolupracuje. V prípade, že by ste mali dokupovať monitor, je to asi lepšia voľba ako Mac mini. Náročnejších poteší slušný výkon (po Macu Pro druhý najlepší), no na druhej strane, slabé možnosti rozšírenia možno trochu sklamú. iMac sa hodí svojimi vlastnosťami aj do rodiny, vďaka svojej veľkej obrazovke, na ktorej skvele vynikajú filmy, kvalitným reproduktorom a zabudovanej kamere iSight s mikrofónom. Skrátka, je to univerzálny desktop a okrem nemožnosti prenášania spĺňa takmer všetko, čo by ste od počítača ako takého mohli chcieť. Cenu má vyššiu ako niektoré konkurenčné all-in-one riešenia, to vám ale vynahradí skvelý systém a kvalitné vyhotovanie.

Aký model si teda vybrať? Vstupný, 20″ model je vhodný pre tých, ktorí nemajú vysoké nároky ani rozpočet, alebo je to ich prvý Apple počítač a nechú minúť veľa. Za cenu 1150 € je na tom parametrami ako lepší Mac mini a ešte k tomu má o 0,66 GHz rýchlejší procesor. Ak oň máte záujem, oplatí sa pouvažovať aj nad dopredajovým modelom z predchádzajúcej série, ktorý síce používa staršie DDR2 a o 260 MHz pomalší procesor, no v grafických operáciach ho predčí. Najlacnejší z troch 24″ modelov stojí o 320 € viac, prináša dvakrát taký veľký pevný disk a RAM-ku a hlavne veľkú 24 palcovú obrazovku. Môžete ho využiť v kombinácii s Apple Remote ako domáce centrum zábavy a rovnako aj ako rýchly osobný počítač. Ďalší iMac s cenovkou 1790 € je v porovnaní s predchádzajúcim modelom vybavený o 270 MHz rýchlejším procesorom a hlavne dedikovanou grafickou kartou nVidia GeForce 120 GT, ktorú využijete ak pracujete v programoch vyžadujúcich 3D výkon a samozrejme aj v hrách. Tento model je celkom vhodný aj na profesionálnejšie účely a pravdepodobne vám aj nejaký čas vydrží, bez toho aby sa stal zastaralým. Pokiaľ však na počítači plánujete robiť iba bežné kancelárske práce a používať iLife, je pre vás zbytočný. Najvyšší model, znovu o 320 € drahší, má procesor s rýchlosťou 3,06 GHz, grafickú kartu nVidia GeForce 130 GT a 1 TB disk. 5 % rozdiel v rýchlosti procesora nie je žiaden trhák a grafická karta (resp. jej ovládače) dopadla v testoch prekvapivo zle, je však lákavé mať najvýkonnejší model, pretože viete, že vydrží ako nový najdlhšie.

Technické parametre

• Procesor: 2.93 GHz – Intel Core 2 Duo (E8335)
• Zbernica: 1066 MHz
• L2 Cache: 6 MB
• RAM: 4 GB
• Pevný disk: 640 GB (596 GB je priestor, ktorú zobrazí systém)
• Grafická karta: NVIDIA GeForce GT 120 – 256 MB GDDR3 VRAM
• Displej: 24 palcová uhlopriečka, 1920 × 1200
• Optická mechanika: 8× DVD-DL SuperDrive (Optiarc AD-5670S)
• AirPort: AirPort Extreme a/b/g/draft-n
• Cena: 1 790 € – 53925 sk

Plusy

• pekný all-in-one dizajn, kvalitné vyhotovenie
• veľký a rýchly HDD
• množstvo RAM
• kvalitná 24 palcová obrazovka
• slušný výkon, aj oproti ostatným Macom
• výkonná grafická karta

Mínusy

• balenie neobsahuje klávesnicu, čiže u nás slogan ready out of the box neplatí tak úplne
• odlesky na skle môžu vyrušovať
• nemožnosť prístupu k pevnému disku
• len jeden FireWire port

~~Za zapožičanie iMac-u ďakujeme spoločnosti Software Partner s. r. o. – Apple Premium Reseller.~~