Ešte v septembri minulého roku boli na trh uvedené nové prehrávače Apple. Upgradu na stredajšom evente sa dočkal aj vtedajší iPod video, dnes už s názvom iPod classic. Majitelia predošlej generácie už asi vedia, že novinka neprešla drastickými zmenami, ale menej skúsených, možno budúcich majiteľov, pravdepodobne poteší detailnejší náhľad, ktorý som pre vás pripravila. Snažila som sa zhrnúť všetko od rozbaľovania až po detailnejšie funkcie, ktoré tento prehrávač ponúka, zahŕňajúc vlastné postrehy, ale aj rozdiely v porovnaní s predošlou generáciou. To, či iPod classic ešte stále ponúka rovnaké hudobné zážitky, sa dozviete v nasledovných riadkoch. Rozbaľovanie a obsah krabice
Ak aj vy milujete rozbaľovanie krabičiek, verím, že rozbaľovanie iPodu classic by pre vás bolo tiež zážitkom. iPod classic dostanete v pomerne malej čiernej krabičke zabalenej v priesvitnej fólii. Zobrazený iPod na obrázku krabičky (ale aj na tých mojich) pôsobí trochu plastovo a viac sivo ako strieborne. Vo vnútri sa – ako ináč – nachádza iPod, ktorý je tiež zabalený v ochrannej fólii.
iPod je položený do plastovej „platničky“, pod ktorou je zvyšný obsah balenia. V ňom nájdete elegantnú čiernu obálku so základmi ovládania v troch jazykoch (slovenskú verziu dostanete pri kúpe), knižku s dôležitými informáciami o produkte a dve samolepky bieleho jablka – loga Apple. Samozrejmosťou sú biele slúchadlá, ktoré sú rovnaké, ako pri predošlej generácii, Universal Dock adaptér a USB konektor na nabíjanie a synchronizáciu s iTunes.
Vzhľad a technické parametre
iPod classic je narozdiel od predošlých modelov plne kovový. Biely (čierny) plast bol nahradený anodizovaným hliníkom, ktorý je pomerne odolný proti poškriabaniu. Horšie je to so zadnou časťou, ktorá ostala nezmenená, a keďže ide o leštenú oceľ, jemné škrabance sa na nej vytvoria prakticky hneď po vytiahnutí z krabičky. Na nej je – ako inak – gravírované logo Apple, sériové číslo a údaj o kapacite.
Vzhľad strieborného iPodu classic pôsobí elegantne a je nepochybne totožný s dizajnom nových iMacov uvedených minulé leto. Vyradenie bielej farby z dizajnu je mierne nostalgické, ale asi sa dalo očakávať. Čierne prevedenie, ktoré sa uplatnilo hneď po nástupe prvej generácie iPodov nano, podľa mňa pôsobí rovnako dobre ako strieborné, ale má trochu masívnejší vzhľad. Iba dotykové koliesko ostalo plastové a na jeho použitie je treba vyvinúť trochu väčší tlak ako pri iPodoch video. Na vrchnej hrane sa nachádza tlačidlo pre Hold a vstup pre slúchadlá, na spodnej hrane je umiestnený vstup pre Dock konektor.
Veľkosť 80GB modelu je 10,35×6,18×1,05 cm, 160GB model je len o 3 mm hrubší (1,35 cm); oba modely sú teda o niečo tenšie ako ich predchodcovia (30GB – 1,09 cm; 60 a 80GB – 1,40 cm). Hmotnosť 80GB iPodu classic (140 g) sa oproti predošlej generácii zredukovala o 16 gramov. High-endový 160GB model váži presne 162 gramov.
LCD displej ostal nezmenený s veľkosťou 2,5″ a rozlíšením 320×240 pixelov, LED podsvietenie poskytuje rovnomerné podsvietenie a laicky povedané: displej má krásne farby a výborný kontrast a jas, ktorý skutočne upúta každé oko.
Na stránkach Apple sa píše, že výdrž batérie pri úplnom nabití je 5 hodín pri pozeraní videí a 30 hodín pri prehrávaní audio súborov. Práve výdrž batérie bola jedna z často vytýkaných nedostatkov najmä pri starších modeloch, ale z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť (a vyplýva to aj z mojich testov), že iPod classic má výbornú batériu; prehrávanie videa vydržalo závratných 6 hodín a 4 minúty (vybitie som čakala po 4,5 hodine, ale na úplné som musela čakať ešte pomerne dlho), prehrávanie mojej hudobnej zbierky s funkciou shuffle vydržalo 31 hodín a 16 minút. Musím uznať, že výsledky sú naozaj prekvapujúce a viac než uspokojivé.
Užívateľské rozhranie
Aj keď zovňajšok nových iPodov neprešiel výraznými zmenami, zmena v užívateľskom rozhraní je viditeľná na prvý pohľad. So zväčšujúcim sa displejom vyvíjajúcich sa iPodov sa zväčšovala aj biela, nevyplnená plocha – tá je však odteraz vyplnená náhľadmi zo súborov, ktoré sú v iPode uložené. Ak vyznačíte napríklad zložku Music, v pravej časti displeja sa budú zobrazovať obálky albumov pohybujúce sa v náhodnom smere, pri Videos náhľady z filmov atď.
V prípade, že sa v položkách nenachádzajú žiadne dokumenty, zobrazí sa defaultný obrázok. Verím, že užívatelia sú/budú z tejto funkcie nadšení, sama sa niekedy pristihnem prezerať covery nejakú tú chvíľku. Všimla som si, že občas sa táto funkcia „zasekne“ a opakujú sa dookola len dva artworky (za normálnych okolností sa ich strieda v jednom cykle desať), až kým iPod nevykoná nejakú novú funkciu – pravdepodobne ide o potencionálny bug, ale nie je to príliš iritujúca záležitosť (zdá sa, že nebol opravený ani updatom 1.0.3).
Rozpoltené menu mizne až v tretom leveli, kde je celý displej biely a zobrazia sa v ňom napr. len názvy piesní vybraného albumu, abecedne zoradení autori alebo playlisty.
Špeciálne sa zobrazuje zložka Albums (a tiež Podcasts a Audiobooks), do ktorej keď vojdete, pri abecedne zoradených albumoch sa zobrazia artworky; menu to pridáva nie len na vzhľade, ale hlavne na prehľadnosti.
Veľkou novinkou je CoverFlow. Prezeranie albumov použitím tejto funkcie je skutočne čarovné a starším užívateľom ho určite netreba predstavovať a popisovať. Rozdiel oproti výzoru v iTunes a iPode touch (resp. iPhone) je ten, že pozadie zobrazovaných coverov nie je čierne, ale biele. Pravdu povediac neviem, či je to dobre alebo zle, ale čierne pozadie je predsa len zvyk. Okrem toho, pomalosť načítavania coverov býva občas závratne pomalá a je miernym sklamaním, pretože CoverFlow tak stráca na svižnosti a kompaktnosti. Môžeme len dúfať, že budúce softvérové updaty ho zrýchlia, ako to bolo pri posledných updatoch. Po stlačení centrálneho kolieska sa zobrazí playlist daného albumu a po stlačení Play začne hrať.
Malú poznámku si dovolím pridať aj ku kompiláciám (Compilations), ktoré je nutné nastaviť pri albumoch soundtrackov a výberoviek v iTunes; nasledovne treba kompilácie zvoliť aj v nastaveniach iPodu (Settings>Music Menu>Compilations). Nezabudnite, že táto funkcia je podporovaná až softvérovým updatom 1.0.2 a bez neho nefunguje. Takže v prípade, že nechcete jeden album rozkúskovaný po celom CoverFlow, určite na tento update nezabudnite.
Samotné spustenie audio nahrávok je zobrazené spolu s album artworkom a obsahuje základné informácie – meno interpreta, názov nahrávky a albumu, hodnotenie skladby a jej poradie. V spodnej časti je zobrazený čas prehrávania. Ako sme už zvyknutí, dotykovým kolieskom sa pridáva hlasitosť; centrálne koliesko slúži na ľahšie pretáčanie skladieb, pridávanie hodnotenia, zapnutie funkcie shuffle, ale aj na prezeranie textov piesní. Je príjemné, že shuffle je takto veľmi ľahko zvoliteľná funkcia, osobne mi však chýba aj funkcia repeat – ak mám náladu počúvať jeden album alebo jednu skladbu, vydrží mi to kľudne niekoľko hodín – ale nechce sa mi vyjsť z menu skladby do nastavení (Settings) a tu túto funkciu zmeniť.
Celkový vzhľad je prispôsobený vzhľadu Mac OS X Leopard – napr. funkcia Search má matný vzhľad a pôvodné aqua-elementy, ktoré sa nachádzajú napr. pri prehrávaní piesní alebo zmene hlasitosti, sú nahradené pevnejším vzhľadom. Myslím, že aj táto zmena bude prijatá pozitívne vzhľadom na to, že aqua-look bol často kritizovaný. Rozpoltené menu veľmi dobre ukáže v nastaveniach (Settings), kde sa vaša voľba zobrazí v pravej časti – napríklad pri výbere ekvalizéra, funkcie repeat a.i.
Audio a video kvalita
Ako som už načrtla vyššie, iPod classic má skutočne výbornú video kvalitu so všetkým, čo k nej patrí. Farby sú jasné, priam žiarivé. Výborne sa teda dá použiť na videocasty a videoklipy, no na dlhšie seriály a celovečerné filmy je určite vhodnejší iPod touch, ktorého displej je o jeden palec väčší. Rozdiel v kvalite a v jase oproti predošlej generácii je absolútne minimálny, rozšírený je však názor, že nový displej je o niečo ostrejší ako ten predošlý. Z hľadiska technických parametrov nepribudol žiadny nový formát na prehrávanie a iPod teda prehráva všetko to, čo prehrával aj predtým. Pridaná bola len jedna nová funkcia, a to Caption (titulky), tá je však dostupná len s určitými filmami z iTunes Store (ktorý je pre nás prakticky nepoužiteľný). Ďalšia zmena, skôr len detail, sa týka zmeny názvu z Widescreen na Fullscreen.
Väčšia zmena sa vyskytla v audio kvalite, ktorá bola istý čas vnímaná, že iPod classic má horší zvuk ako jeho predchodca. Určite však nejde o zmenu k horšiemu, ale len o rozdiely, ktoré spôsobila zmena hardvéru, pričom pre iPod classic bol použitý čip Cirrus, pre iPod video Wolfson. Zvuk je v každom prípade príjemný a mierne ostrejší v porovnaní s predchodcom, čo sa v konečnom dôsledku javí ako čistejší zvuk, ale na druhej strane je o trošku menej „hrejivý“.
Osobne som sa stretla len s jedným problémom: niektoré piesne z nevyspytateľných dôvodov (asi 0,01% z celkového počtu, akustické nahrávky, alebo gitarová hudba vo všeobecnosti) v istých častiach pri zvýšenej hlasitosti rezonujú. Najskôr som si myslela, že by mohla byť závada v priložených slúchadlách, a tak som to skúšala aj s veľkými slúchadlami Beyerdynamic, no výsledok žiadny. Po nahratí piesní do iPodu shuffle tento problém akoby zázrakom zmizol, pri prehrávaní cez počítač sa tiež žiadna zvuková chyba nevyskytla. Prečo je však tomu tak pri iPode classic neviem, jediné, čo mi napadá je, že by mohlo ísť o zlé kódovanie, s ktorým by iPod mohol mať problém. (Koniec-koncov, neboli to skladby, ktoré by som ripovala z albumov ja.) Presnú príčinu sa mi však zatiaľ odhaliť nepodarilo a tiež som ešte nemala možnosť skúsiť „problémové“ skladby na inom iPode classic, kde by sa mohlo ukázať, že ide len o problém s mojim konkrétnym iPodom.
Prezeranie fotografií
Fotografie v iPode sú jednou z menej potrebných, ale na druhej strane príjemných funkcií. Fotografie a obrázky môžete ukladať do priečinkov a jednoducho ich tak triediť. Aj v tomto prípade bude menu rozpoltené a na pravej časti displeja sa budú zobrazovať náhľady z priečinkov.
Oproti predošlej generácii sa v sieťke zobrazuje 5×3 fotografií, čím sú ikony väčšie a ponúkajú tak lepší náhľad. Vo vrchnej časti sa zobrazuje počet fotografií a dátum pridania. iPod classic stále nemá možnosť zoomu ako je to pri iPhone a iPod touch. V porovnaní s predchodcami iPodov classic však pri slideshow chýba asi šesť efektov a prístupných je len päť, ktoré môžete pri slideshow nastaviť na náhodný výber alebo si vybrať jeden z nich.
Hry
Nové iPody classic majú nainštalované aj tri hry. Sú nimi iPod Quiz, Klondike a Vortex, ktoré sú vcelku známe a všeobecne obľúbené. Ovládanie všetkých hier pomocou dotykového kolieska je jednoduché a rýchlo si naň zvyknete.
Prvá spomínaná hra – iPod Quiz – je asi najzaujímavejšia zo všetkých troch. V nej si môžete vybrať zo štyroch rôznych kategórií: Music Quiz 2, Movie Trivia, Music Trivia a TV Show Trivia. Music Quiz 2 čerpá „vedomosti“ z vašej vlastnej hudby, ktorú máte uloženú v iPode a kladie vám otázky na základe autorov, albumov, roku vydania albumu, pustenia krátkej ukážky piesne alebo dokonca zaradenie autora na základe predného coveru CD. Možno to znie jednoducho, ale ak máte v iPode stovky, možno aj niekoľko tisíc piesní, začudujete sa, koľko toho o vlastnej hudbe občas neviete a ako veľmi sa budete snažiť spomenúť si pri časovom limite. Všetky hry s názvom Trivia obsahujú otázky s výberom štyroch odpovedí na vybranú tému, čiže filmy, hudbu a televízne seriály.
Klondike, určite každému známy pod názvom Solitare, je kartová hra s 52 kartami bez žolíkov. Myslím, že jej pravidlá objasňovať príliš nemusím. Podobne je to s pravidlami pri hre Vortex, tiež známej ako Arcanoid, v ktorej pomocou guličky odbíjate kocky, pričom gulička musí dopadnúť na vami ovládaný pliešok.
Extras: Hodiny, stopky, kalendáre, poznámky
Upgrade oproti predošlej generácií dostali aj hodiny, ktorých si môžete zvoliť ľubovoľný počet. Na displeji sa zobrazia tri rôzne hodiny, narozdiel od štyroch čierno-bielych, ako to bolo pri predošlej generácií. Teraz sa hodiny zobrazujú na sivom pozadí s mapou Zeme a dátum je nahradený výrazmi „today“ a „tomorrow“. Časovým indikátorom je tiež farba hodín – biela pre deň, čierna pre noc.
Ako som už povedala, rozpoltené menu slúži výborne nie len pri hudbe, ale napríklad aj pri stopkách, ktoré sú využiteľné najmä pri behaní. Počas jedného stopovania si môžete urobiť viacero časových záznamov (napr. pri prejdení jedného kola), následne ho uložiť a porovnávať s predošlými záznamami.
Kalendáre majú trochu jemnejšie farby a žiaľ sa nedajú editovať použitím samotného iPodu, ale len použitím iCal alebo Adress Book pre Mac OS alebo Microsoft Outlook 2003 (a novšie) alebo tiež Adress Book pre Windows.
Alarmy síce nájdete aj pod zložkou Calendars, ale tentokrát majú pod Extras aj osobitnú zložku. Dajú sa nastaviť na zvonenie jedenkrát, každý deň, len víkendy, každý týždeň, mesiac alebo rok. Tiež ich môžete označiť názvami od Wake Up až po Party a za melódiu buď zvoliť pípanie, alebo playlist. Pípanie je možné použiť aj bez reproduktorov, ale je veľmi krátke a neviem, či postačí na zobudenie. Po zapípaní je potrebné zvoliť jednu z možností „Dismiss“ (odmietnuť) alebo „Snooze“ (zdriemnuť si). Verím, že obľúbenejšia funkcia bude budík s použitím playlistov vytvorených pomocou iTunes; pri nich je však potrebné mať iPod zapojený na reproduktory.
Záver
iPod classic je jednoznačne určený pre užívateľov s veľkou zbierkou hudby, diskografií, podcastov alebo audiokníh. S kapacitou 80 a 160GB a naozaj výbornou výdržou batérie skutočne poskytuje to, čo sľubuje – prehrávanie všetkých typov audio nahrávok spolu s videopodcastmi, hudobnými videami, ale v najnutnejšom prípade aj celovečerných filmov.
Z môjho subjektívneho hľadiska mi v iPode chýba zopár malých detailov resp. funkcií; jedna z nich je, ako som už spomínala „repeat one/all“ v menu pri prehrávaní. Ďalej mi chýba jednoduchý návrat k zoznamu celého hraného playlistu/albumu – vadí mi, keď musím hľadať jednu konkrétnu pieseň v playliste s 12–30 piesňami spôsobom posúvania sa z jedného titulu k druhému. Tu by sa zišla „klávesová“ skratka, ktorá by ma jednoducho zaviedla k celému zoznamu playlistu (aký sa napr. zobrazí v CoverFlow), kde by som rýchlo mohla hľadanú pieseň vybrať.
Keďže 6. generácia iPodov neprešla výraznými zmenami, je možné, že majitelia predošlých modelov vnímajú iPod classic skôr ako sivý stred, ale pre nových užívateľov sa takmer určite stane centrom zábavy a hudobného potešenia. Aj napriek tomu, že plusov a mínusov je približne rovnaký počet, mňa nový iPod celkovo upútal a na jeho malé nedostatky sa buď dá zvyknúť, alebo sa s nimi človek jednoducho zmieri (aj keď priznávam, nie je to najlepšie ospravedlnenie).
Plusy
- vylepšené užívateľské rozhranie, najmä rozpoltené menu dodáva iPodu veľmi pekný vzhľad
- CoverFlow je príjemná funkcia naviac a pri jeho prechádzaní určite budete voliť iný album, ako ste mali na pláne
- veľmi jasný a ostrý obraz, ktorý upúta na prvý pohľad
- predná hliníková časť je odolná a prakticky nepoškriabateľná a netreba ju chrániť puzdrami, ani fóliami
- široká škála funkcií (fotografie, hry, poznámky, budík a.i.) zvyšujú využiteľnosť a ponúkajú dostatočné množstvo zábavy aj bez prehrávania hudby
Mínusy
- dotykové koliesko reaguje prakticky len na dotyk prstov, pri hrubších textíliách (napr. rukavice, hrubšie nohavice a pod.) nereaguje a iPod je potrebné častokrát vyberať len kvôli zmene hlasitosti alebo zmene playlistu
- zadná časť je náchylná k ohmataniu a prvé jemné škrabance sa objavia aj pri veľmi obozretnom zaobchádzaní
- pomalá odozva pri prechode z jednej časti menu do druhej, taktiež pomalé načítavanie obrázkov albumov v menu a v CoverFlow
- príslušenstvo k iPodu video z veľkej miery nie je kompatibilné s novými modelmi (napr. pevné plastové púzdra, TV vstupy, hry)
Ceny iPodu classic 80GB s dvojročnou zárukou sa u slovenských predajcov pohybujú od 9000 Sk (so študentskou zľavou) do 9400 Sk s DPH.
