Terminal: Základy základov

Dnes sa pozrieme na veci, ktoré jednoducho musíte vedieť, ak to s Terminalom myslíte vážne. Naučíte sa absolútne najzákladnejšie príkazy okorenené trochou teórie. Povieme si tiež v skratke, ako vlastne Terminal funguje a odhalíme, že to nie je on, kto plní naše rozkazy.Terminal ako taký, je len okno a posúvnik (veľmi zjednodušene povedané). Umožňuje nám prístup k skutočnej podstate – k Shellu. Shell je program, ktorý z napísaného textu zistí, čo požadujeme a na základe toho vykonáva príslušné operácie. V Mac OS X je takýchto Shellov viac, štandardne je nastavený Bash. Medzi Shellmi v Mac OS X nie sú veľké rozdiely a drvivá väčšina príkazov je totožná.

• Bash je v celku moderný a pohodlný Shell ponúkajúci všetky dôležité služby. Je veľmi používaný, a to aj v Linuxe. Začiatočníkom sa bude páčiť aj výpis adresy aktuálneho priečinku v prompte (texte na začiatku každého riadku, pred samotným príkazom). Vrelo ho doporučujem každému, kto nepotrebuje niektoré špeciálne služby iných Shellov. Aj ja ho s obľubou používam.
• Bourne shell (spustíte ho príkazom „sh“) je jeden z najstarších Shellov vôbec, používaný v pôvodných Unixoch. Ak sa chcete hrať na odborníka z čias sálových počítačov, tak prosím, ale radšej ho nechajte na pokoji. Jeho skutočnú silu spoznajú iba ľudia, ktorý tento seriál pre začiatočníkov určite nečítajú. Ale neznamená to, že by bol nebezpečný, je iba trochu nepohodlný. S príkazmi, ktoré si ukážeme dnes to však nezistíte.
• C-Shell (spustíte ho príkazom „csh“) je na tom podobne ako Bourne Shell, čo znamená, že je trochu nepohodlný a neposkytuje moderné vychytávky. Má však pekný prompt.
• Vylepšený C-Shell (spustíte ho príkazom „tcsh“) je jeden z novších Shellov dostupných na Mac OS X. Má všetko, na čo si spomeniete.
• Z-Shell (spustíte ho prákazom „zsh“) je podarený kúsok, ktorý disponuje rôznymi zaujímavými funkciami a je vhodný pre široké spektrum používateľov.

Vybrali ste si? Asi nie, je tu vysoký predpoklad, že rozdiel medzi nimi neuvidíte, preto môžete pokojne používať akýkoľvek z nich. Tento úryvok tu je skôr pre zaujímavosť, pretože pri tomto článku je naozaj jedno, aký Shell sa rozhodnete používať. Osobne som si kedysi vybral C-Shell kvôli prehľadnému promptu, ktorý sa v chaotickej zneti príkazov vždy hodí. Dnes som verný Bash Shellu kvôli veľmi jednoduchému dôvodu – som lenivý nastaviť si iný Shell ako predvolený. Vy to môžete zmeniť výletom do Terminal/Prefe­rences a danom okne zvoliť „Execute this command“ a za „/bin/“ napísať spúšťací príkaz daného Shellu. Na obrázku je C-Shell.

Ale dosť bolo rozprávania, poďme na vec, otvorte si Terminal (Applications/U­tilities) a skúsime niečo napísať.

Nájdite sa

Po spustení Terminalu sa štandardne nachádzate v domovskom priečinku nalogovaného užívateľa. V priebehu práce sa však môžete presúvať po celom disku a preto je dobré nestratiť sa. Takže napíšte:

pwd

Pwd znamená Print Working Directory. Následne vám Terminal vypíše riadok s aktuálnou adresou/cestou. Niektoré Shelly však zobrazujú adresu v prompte (Bash, C-Shell), preto tento príkaz asi často používať nebudeme.

Získajte rozhľad

Vieme kde sme, ale nevieme čo je v okolí. Ako to zistiť? Napíšte:

ls

Výpis bude obsahovať iba mená okolitých priečinkov a súborov. Spôsob výpisu je možné pomerne obšírne modifikovať. Skoro každý príkaz má svoje dodatočné voľby. Napríklad, ak nám nestačia len mená, môžeme príkazu ls jednoducho vysvetliť, že chceme dlhý výpis s použitím modifikátoru. Modifikátor sa deklaruje tak, že za ls urobíte medzeru a cez pomlčku napíšete písmenko označujúce našu voľbu. Takže pre spomínaný dlhý výpis napíšeme:

ls -l

Inak povedané LiSt Long. Dozvieme sa mnoho užitočných informácií o každom súbore a priečinku, čo nám môže uľahčiť identifikáciu konkrétneho súboru. Pre vás bude asi najzaujímavejší dátum vytvorenia a veľkosť. Popis zvyšných údajov si necháme na neskôr.

Modifikátorov pre príkaz ls je mnoho, ale ako ich zistiť? Nuž, pozrieme sa do manuálu! Ale namiesto tučnej knihy použijeme Terminal. Manuál každého príkazu získame pomerne jednoducho. Stačí napísať:

man vybraný_príkaz

Takže ak chceme vedieť viac o ls:

man ls

Následne sa objaví nevábne dlhý popis funkcie vrátane modifikátorov. V dokumente sa posúvate smerovými klávesmi a keď dôjdete na koniec, vypne sa a môžete pokračovať v práci. Zaujímavý modifikátor pre bežných ľudí je aj -a:

ls -a

Tento modifikátor nám ukáže aj skryté súbory, teda tie, ktoré majú na začiatku mena bodku. Mac OS X je totiž postavený na rovnakých pravidlách ako Linux, a v ňom sa tieto súbory interpretujú ako systémové, čiže pre užívateľa neviditeľné. V Mac OS X je veľmi rozšíreným zástupcom .DS_Store súbor, ktorý sa tvorí všade, kam sa pozriete Finderom. Uchováva v sebe všetky informácie o nastavení ikoniek a vzhľadu konkrétneho priečinku. Vlastne je takmer všade a aj tak ho na Macu neuvidíte, kvôli spomínanej bodke. Samozrejme, modifikátory môžte aj kombinovať, takže ak chcete vidieť skryté súbory a zároveň v dlhom formáte, skúste toto:

ls -a -l

Choďte za svojim cieľom

Vieme kde sme aj kam môžeme ísť, tak čo nám bráni presunúť sa? Jedine neznalosť príkazu cd (Change Directory)! Poďme sa teda z našej domovskej zložky presunúť napríklad do dokumentov.

cd Documents

Ak používate lokalizovaný systém, tak tam prirodzene napíšete Dokumenty. Ak nemáte tušenie ako sa volá priečinok s vašimi dokumentami, nezabudnite na silu príkazu ls! Aby ste si boli istý, či ste sa naozaj presunuli, môžete použiť príkaz pwd. Ak urobíte nejakú chybu a omylom sa presuniete na neželanú lokáciu, môžte sa dostať naspäť.

cd -

Tento príkaz vás vynesie do predchádzajúcej zložky, ale ak si myslíte, že to funguje ako tlačítko späť vo vašom obľúbenom internetovom prehliadači, asi vás sklamem. Predstavme si modelovú situáciu, že sme v priečinku Dokumenty a presunieme sa do priečinku Web. Potom použijeme cd –, presuniete sa teda do pôvodného miesta, teda do Dokumentov. Ak použijete cd – ešte raz, kam sa dostanete? Do domovského priečinku? Nie, zase sa dostanete do poslednej pracovnej lokácie, čiže budete späť v priečinku Web. Tento príkaz sa viac hodí ak používate dve umiestnenia, ktoré striedate a pracujete s nimi.

Záver

Na začiatok je tento prísun informácií pomerne dostatočný. Vyskúšajte si príkaz ls so všetkými modifikátormi, ktoré v manuále nájdete. Trochu si preskúmajte váš disk pomocou cd a uvidíte často viac ako si myslíte, zvlášť ak použijete modifikátor ls -a, ktorý odhalí aj skryté súbory a priečinky. Možno ste si všimli, že som celkom náhodne zatiaľ neukázal žiadny príkaz, ktorý dokáže narobiť škodu. Takže si zatiaľ trénujte prácu s Terminalom a nabudúce si ukážeme, ako sa zvolené súbory presúvajú, kopírujú, vymazávajú i tvoria.