Recenzia: 24″ iMac pod drobnohľadom

Niekedy je lepšie sa pozrieť na veci s odstupom času, pretože človek tak získa väčší nadhľad. Rovnako je to so mnou a novým iMacom. Ak ste poslucháčom MacBlog podcastu, možno vám neunikol posledný diel, v ktorom som sa snažil zhrnúť dojmy z tohto počítača. Niektoré veci sa ale do vysielania už nezmestili, a tak sa poďme na iMaca pozrieť ešte podrobnejšie.Dizajn

O novom hliníkovom iMac sa hovorí, že je to najradikálnejší posun vpred po stránke dizajnu od dôb iMaca G4 , ktorý sa prirovnával k lampičke. Toto tvrdenie sa nedá poprieť, i keď hlavné línie zostali zhodné s predchodcom. Odklon od bielej farby mnohí kritizovali, predovšetkým sa im nepáčilo zblíženie s bežnými LCD monitormi, kde sa strieborná a čierna vyskytuje až pričasto. Ale hliníkový povrch a luxusne pôsobiaci povrch displeja urobia svoje, a iMac rozhodne upúta pozornosť.

Vo vypnutom stave nie je jednoduché rozoznať kde končí samotná aktívna plocha displeja a kde je už iba obyčajný čierny rám. Pozitívne na tom je, že tenký hliníkový lem opticky zväčšuje počítač a odľahčuje ho. Spodná línia počítača je stále pomerne hrubá, tak ako sme si na to zvykli už dávno. Jablko je pomerne nezvykle čierne, avšak jeho povrch je opäť veľmi lesklý a celkový dojem z dizajnu počítača len ďalej umocňuje.

Zadná strana, narozdiel od prednej, nie je vyhotovená z hliníka, ale z čierneho matného plastu. Je trochu drsný, ale príjemný na dotyk a čo je najlepšie, nezostávajú na ňom otlačky prstov. Logo Apple je vkusne zakomponované jednoduchým vyrazením a ešte je opatrené lesklou úpravu, aby viac vyniklo. Pod ním sa nachádza kĺb displeja, ktorý drží počítač veľmi stabilne. Rovnako ťažisko počítača je umiestnené do stredu a tak sa dá upravovať náklon jedným prstom. Po skončení úprav sa počítač netrasie ani nekolíše, ako to poznáme pri niektorých monitoroch či notebookoch, jednoducho stabilne zaujme svoju pozíciu. V nohe displeja sa nachádza aj otvor, cez ktorý je nutné prestrčiť kábel na napájanie. Je to trochu obtiažnejšie, avšak koľkokrát prenášate stolný počítač a vyťahujete ho z elektrickej siete? A aj výsledný estetický efekt za to stojí. Našťastie, všetky porty sú jednoducho dostupné a pekne usporiadané na spodnej strane. V rovnakej výške sa nachádza tlačítko na zapnutie. Je príjemné, že tieto veci nerušia dizajn a sú ukryté vzadu, a stále sú jednoducho nahmatateľné. Zozačiatku si ale na to budete musieť zvyknúť, aby ste dokázali bez predchádzajúceho prieskumu zapojiť USB kľúč či FireWire disk.

K iMacu dostanete okrem iného aj periférie a napriek pochybnostiam o vhodnosti bielej myši a klávesnice k čiernemu počítaču je nutné uznať, že vyzerajú dobre. Nová klávesnica je veľmi tenká a vyhotovenie kláves je podobné MacBookom. Medzery medzi nimi zvyšujú presnosť stlačenia a dovoľujú písať trochu rýchlejšie. Musíte si ale zvyknúť na nízky zdvih, ktorý každému nevyhovuje. Pozitívnejšie ale hodnotím pozmenené rozloženie kláves. Pribudli funkčné tlačítka, ktorých je až 19. Funkcia Exposé je namapovaná na klávesu F3 a Dashboard na F4, čo zvyšuje pohodlnosť používania týchto funkcií. Vec, ktorá mi na starej klávesnici chýbala, je aj ovládanie multimediálnych prehrávačov pomocou klávesnice, čo sa riešilo pomocouu utilít tretích strán. Pomocou kláves F7 až F9 na novej klávesnici môžete ovládať iTunes a QuickTime a nemusíte tak pri zmene prehrávanej piesne či filmu opúšťať program, v ktorom práve pracujete. Ako posun vpred hodnotím aj integrovaný USB hub, ktorý pracuje na plnej USB 2.0 rýchlosti a zvyšuje úžitkovú hodnotu tohto riešenia. V číslach znamená tento upgrade 7,5 násobné zrýchlenie prenosu súborov. Zatiaľ čo pôvodná biela klávesnica preniesla 200MB balík rôznych súborov za 3 minúty a 45 sekúnd, nová na to potrebuje iba necelých 30 sekúnd.

Výkon

Pri kúpe počítača zvyčajne nie je na prvom mieste fakt, že je tenký a pekný, ale jeho výkon. Aj keď iMac je stavaný ako počítač na domáce použitie, netreba podceňovať hrubú výpočtovú silu procesoru Intel Core 2 Duo, ktorý sa našiel cestu jeho útrob. Zatiaľ čo spodný 20″ model iMaca disponuje procesorom s frekvenciou 2.0 GHz, testovaný model bol osadený 2.4 Ghz kúskom. Okrem toho disponoval aj grafickou kartou ATi Radeon HD 2600 Pro, 1GB RAM a 320GB diskom. Samozrejmosťou je prítomnosť DVD napaľovačky, ktorá podporuje aj zápis DL médií 4× rýchlosťou.

Táto kombinácia komponentov je vo výsledku vyvážená a nedá sa povedať že by nejaka súčasť výrazne zaostávala za inou. Práca so systémom je veľmi svižná (úprime, čakali by ste dnes niečo iné?) a rovnaké prehlásanie sa dá učiniť aj v oblasti balíka iLife. Strih videa v iMovie 08 a jeho export nie je instatné, ale to ani na Macu Pro. Oproti zážitkom so strihom na PowerMacu G4 je to iný svet, svet v ktorom sa dá tvoriť bez hrozby nervového zrútenia aj HD video. Ak sa zameriame na ďaľšie aplikácie, ako iPhoto, nie je príliš o čom písať. Aplikovanie filtrov na fotografie je okamžité, konverzia audia z CD do formátu MP3 v iTunes tiež nie je práve pomalá. Sú to samozrejme len subjektívne názory, v oblasti výkonu radšej nechajme prehovoriť tabuľky. Ako referenčný stroj som používal dvojprocesorový PowerMac G4 867Mhz s 2GB RAM a grafickou kartou Ati Radeon 9000 Pro, ktorý by vám mohol dať základnú predstavu o tom, kam zašiel vývoj. Tam, kde to bolo možné, boli doplnené aj ďaľšie stroje, ktoré boli podrobené rovnakým testom a ich výsledky boli zverejnené na internete. Konfugurácie týchto ostatných počítačov sú:

• 17″ biely iMac, 1.83 GHz Core Duo, 1GB RAM, 160 GB HDD (7200 rpm), ATi Radeon X1600
• Mac Pro, 2× 2.66 GHz Xeon 5150, 1GB RAM, 500GB HDD (7200 rpm), NVidia GeForce 7300 GT
• Mac Pro, 2× 2.0 GHz Xeon 5150, 1GB RAM, 250 GB HDD (7200 rpm), NVidia GeForce 7300 GT
• MacBook Pro, 2.4 GHz Core 2 Duo, 1GB RAM, 160GB HDD (5400 rpm), NVidia GeForce 8600 GT

Prvým testom, ktorý som použil bol Cinebench R10. Je multiplatformový (môžete si ho stiahnuť a porovnať výkon vášho PC s Windows) a zároveň vie využiť výkon všetkých procesorov/pro­cesorových jadier. To príde v dnešnej ére paralelizácie celkom vhod. Posledným dovôdom pre jeho použitie je, že na rozdiel od ostatných syntetických benchmarkov nie je úplne teoretický. Jeho výsledky sú založené na engine programu Cinema 4D, v ktorom možno niektorí z vás pracujú na monumentálnych 3D scénach.

V červených a oražnových farbách sú grafy počítačov, ktoré som mal v rukách a za výsledky ručím, teda recenzovaný iMac a môj PowerMac. Zvyšné počítače boli podrobené rovnakému testu, ale nerobil som ich osobne, zdroj je však pomerne spoľahlivý a duplicitne overený. Tmavšie farby symbolizujú výkon jedného jadra, bledšie výkon počítača po zapojení všetkých jadier. Vyššie výsledné skóre indikuje vyšší výkon procesoru. Výkon iMaca teda bezostyšne rozdupal PowerMaca G4. Pomerne slušne konkuruje aj najnižšiemu Macu Pro, ktorý má však o dve procesorové jadrá viac a môže sa stať zaujímavou alternatívou pre grafikov. Cinebench však osobitne testuje aj výkon grafickej karty, ktorý vám môže niečo napovedať o výkone v hrách.

Ako na grafoch vidíte, herný výkon je oproti predchádzajúcim bielym iMacom slušný a malo by ho to predurčovať na hranie moderných hier. Avšak je tu malý problém s veľkým displejom. Test je na rozlíšení nezávislý, poďme teda trochu počítať. Biely iMac mal displej s uhlopriečkou 17″ a rozlíšením 1440 × 900 bodov, teda má presne 1 296 000 bodov, o ktoré sa musí grafická karta v hre postarať. Testovaný iMac má rozlíšenie 1920 × 1200 bodov, teda 2 304 000 bodov. Ak teda chcete hrať na natívnom rozlíšení, nárast snímkov za sekundu nebude tak veľký, samozrejme ak zvolíte cestu interpolácie, môžte čakať výrazný posun vpred. Pre niekoho môže byť potešujúce, že iMac má v hrách oveľa vyšší výkon ako Mac Pro. I keď Mac Pro nie je stavaný na hry, je to zahanbujúce, že má tak slabú (low-endovú) grafickú kartu. Ak ste teda premýšľali, že si doplatíte na najnižšiu konfiguráciu tohto počítača s tým, že sa vám to vráti vo výkone hier alebo pri 3D modelovaní, zabudnite na to, poprípade si do Maca Pro dokúpte naozajstný 3D akcelerátor. Ale Mac Pro ohromuje v iných oblastiach, tak to nebudem ďalej rozoberať.

Posledným testom, ktorý môže povedať niečo nového je XBench. Testuje snáď každú súčiastku počítača, meria priepustnosť pamätí, výkon CPU a mnoho iného. Práve pre rozmanitosť výledkov udám ten, ktorý ich sumarizuje a vystihuje celkový výkon.

Zníženie niektorých rozdielov má na svedomí hlavne disk, ktorý napríklad u MacBooku Pro značne zrazil skóre. Ale tak by to malo byť, všetko vnútri počítača sa v bežnej praxi podpisuje na výkone a hlavne odozvách. iMac sa aj v tomto teste umiestnil dobre a poskytne vám v natívnych aplikáciach zaujímavý zážitok. A čo tie nenatívne, napísané pre PowerPC? Hľadal som nejakú rozumnú cestu ako zistiť výkon aj tu. Naštiastie som mal po ruke demo programu Cinema 4D, ktoré ešte nebolo natívne (Verzia 9.5) a jeho natívnu verziu. Funkčne sú úplne rovnaké, dokonca obom zostalo označenie 9.5. Na test som použil svoju starú animáciu, ktorú som dal vyrenderovať. Aj keď demo výstup nedokáže ukladať, nebola to prekážka, pretože render môže prebehnúť aj bez toho a výsledný čas som mohol pokojne zaznamenať.

Fanúšikov PPC platformy asi tieto výsledky nepotešia. Okrem toho, že výkonostne opäť poslal PowerMaca do múzea, prepad výkonu nebol tragický a v núdzi sa dá použiť. Ak si to rozmeníme na drobné, iMac je v nenatívnych aplikáciach výkonný asi ako PowerMac Dual 1.42 Ghz (analogicky dopočítané z výsledku Dual 867Mhz), teda niekdajší high-end v línií PowerMacov, až do chvíle keď nastúpil procesor G5. Nezabudnime ale na to, že je to stále 3× horší výsledok, ako v aplikáciach natívnych, takže pokiaľ je to možné, vyhľadávajte práve tie.

Ako je vidieť, iMac v mnohých oblastiach poskytuje skvelý výkon, ktorý svojich predchodcov necháva za sebou. Stáva sa tak vyváženým členom rady počítačov s jablkom v znaku. Ale ak na chvíľu pozabudneme na ostatné počítače, existuje nejake slabé miesto? Áno, existuje. Považujem zaň grafickú kartu. Aj keď v porovnaní s bielym iMacom sa jedná o pokrok, neposkytuje dosť vysoký výkon pre moderné hry. Môžte hrať na natívnom rozlíšení, ale zabudnite na vyhladzovanie či plné detaily. Mám to odskúšané napríklad na demo verzií hry Quake 4. Budete sa musieť jednoducho trochu uskromniť. Na druhej strane, táto slabina je dostatočne vyvážená procesorom. Výkon teda odzrkadluje zameranie počítača na digitálny život so všetkým, čo k tomu patrí. Pokiaľ pre vás hry znamenajú viac než chvíľka oddychu po práci a požadujete plynulý chod posledných titulov, asi nebudete úplne spokojný.

Teploty

Vyšší výkon iMaca a neuveriteľne tenké telo priam žobrú o zmeranie teplôt počítača, nemyslíte? Najpr si pozrite graf teplôt…

… aby ste mohli skonštatovať, že vôbec nie je také zlé. Tieto teploty som nameral po prebehnutí testov, i keď počas série testov zameraných na procesor mohla teplota v ňom vystúpiť na 56 °C. Ostatné teploty príliš nekolíšu. Najhorúcejšia časť je grafická karta, ale oveľa väčšií problém je teplota disku. Traduje sa, že je dobré aby teplota disku nepresahovala 40 °C, alebo aspoň 45. Pri teplote nad 50 °C sa životnosť disku podstatne znižuje a pri teplote nad 60 °C sa môžte rozlúčiť s dátami. Pri teplote okolia 21 stupňov Celzia mal disk teplotu 53 °C a na internete sa už objavili správy o tom, že pri niektorých diskovo náročných úlohách môže vystúpiť na 58 °C. Nechcem si prestaviť, kam by sa dostala teplota počas horúcich letných dní. Z toho vypylýva že z iMaca dobrý domáci server asi nebude, ale prehnane katastroficky to zas tiež nevyzerá. Na povrchu je počítač pomerne studený, jedine horná hrana displeja (neďaleko otvorov ventilácie) je trochu teplejšia, ale ruku na nej stále udržíte. Dosť ma zarazila aj teplota CD diskov po vybratí z mechaniky. Tie sú naozaj dosť horúce aj po krátkej dobe v mechanike. Deväť z desiatich výrobcov CD/DVD nosičov vám potvrdí, že prudké teplotné rozdiely (teplota miestnosti vs. teplota v mechanike) skracujú životnosť média.

Milé však je, že aj keď má iMac tri ventilátory s otáčkami 600 až 1200 rpm, je neuveriteľne tichý. Vo vzdialenosti viac ako 1 meter sa pri práci v tichej miestnosti musíte maximálne sústrediť aby ste počuli aspoň niečo. Pokiaľ chcete mať iMaca v miestnosti, kde chcete spať a na noc ho nevypínať, nemusíte sa báť že nezaspíte. Síce som si zvykol na spánok pri PowerMacu G4 MDD (vraj najhlučnejší Mac v histórií, a verím tomu), ale iMac by som použil pokojne ako vankúš, keby hliník nebol tak tvrdý.

Displej

Veľmi diskutovanou témou je panel použitý v iMacu. A to nie kvôli svojim parametrom, ale hlavne pre jeho povrchovú úpravu. Lesklé obrazovky si totiž u grafikov nezískli veľkú dôveru a aby sa niekomu nezdal zbytočne matný, bol ešte prekrytý druhým sklom. Vytvára to dojem zdvojeného a neostrého odrazu. Napriek všetkej panike vyvolanej v zahraničných fórach môžem smelo potvrdiť, že sa s tým dá žiť. Samozrejme, ak sa pozriete na fotografiu vypnutého iMaca zboku, môžete utrpieť malý šok.

Ale skúsme iMaca zapnúť a pozorujme rozdiel…

Stále nepoužiteľné, ja viem. Avšak úprimne, pracovali ste s počítačom pri tak divokom uhle otočenia? Samozrejme že nie! Takže výsledok?

Z priložených fotografií vyplýva jediná a nespochybniteľná vec: vetko je v poriadku,pokiaľ sedíte kolmo k počítaču a nesvieti intenzívne slnko. Jas displeja je dostatočný aby prekryl ostatné odrazy. Minimálne za predpokladu, že sa nehráte s grafikou, ktorá by mala ísť do tlače, ale povedzme s webdizajom. Ak by ste sa však ulakomili na použitie iMaca v profesionálnejšom segmente, pracujte v tme. Displej samotný je totiž dobre dimenzovaný aj na profesionálne použitie. Narozdiel od svojho 20″ brata je totiž iMac vybavený jednou z najlepších zobrazovacích technológií zvanou S-PVA (Super Patterned Vertical Alignment). Momentálne v mnohých ohľadoch prekonáva aj trochu zastaralé Apple Cinema Displeje. Nedá sa povedať, že by ste si ho doniesli na stôl a mohli by ste začať robiť grafiku na najvyššej úrovni, ale po krátkom hraní s kalibračnou sondou by sa vám otvorili aj dvere do tohto segmentu. Ale už predvolený režim poskytne zaujímavý pohľad. Použil som pár testovacích obrazcov a bol som nadšený podaním farieb. Prechody sú plynulé, farby vyvážené bez toho, aby nejaka bola prepálená (ako býva zvykom u lacných TN panelov) a teda výborné pre domáce použitie. Pri bežnom používaní vás totiž malé odlesky nebudú rušiť a oči ich čoskoro prestanú vnímať. Ak však máte zvyk pozerať na počítači film v polohe vodorovnej na posteli, prejaví sa vyššia intenzita lesku. Opäť však platí, že displej samotný má výborné pozorovacie uhly, a za to krycie sklo naozaj nemôže. Mimochodom, stále vám nič nebráni kúpiť si externý LCD monitor a pripojiť cez mini-DVI, i keď si budete musieť kúpiť redukciu z mini-DVI na DVI rozhranie, ktorým disponujú moderné monitory.

Drobnosti

Je ešte pár vecí, o ktorých by som vám mal povedať. Začnem reproduktormi. Tie sú vstavané na spodnej strane počítača. Ich zvuk je menej náročným dostačujúci aj na počúvanie hudby, tiež som necítil veľké nutkanie pripojiť k iMacu moje vlastné reproduktory. Samozrejme, oproti poriadnej 5.1 sústave je ich zvuk na (oveľa) nižšej úrovni a pri filme vám neposkytnú ten pravý zážitok.

Neoddeliteľnou súčasťou iMaca je diaľkové ovládanie a program Front Row. Uľahčí vám obsluhu z vodorovnej polohy o ktorej tu už reč bola. Na 24″ displeji je písmo v menu čitateľné aj z veľkej vzdialenosti, takže sa nemusíte obmedziť iba na funkcie play/pause. Trochu nepríjemné je chýbajúce magnetické uchytenie ovládača ako to bolo pri predchádzajúcom iMacu. Môže sa vám stať, že ho ľahko stratíte pod návalom neporiadku alebo vám bude na stole prekážať. Ešteže je tak malé.

Niekomu môže prekážať aj základná koncepcia počítača, zvaná „all in one“, teda všetko v jednom. I keď je počítač vďaka tomu jednoducho ovládateľný, môžete naraziť na problém s upgradom. Zatiaľ čo výmena RAM je extrémne jednoduchá, stačí si poradiť s jedným šraubom a do voľného slotu (iMac má 2 sloty, jeden z výroby obsadený) vložiť modul, skúste si predstaviť výmenu disku. Je to absolútne nemožné, aspoň s priemerne zručnými rukami to nezvládnete. Preto si pri kúpe vyberte ten model, ktorý vám bude vyhovovať, alebo sa spoľahnite na počet portov, ktoré vám umožnia zvýšiť diskovú kapacitu prostredníctvom USB alebo FireWire 400 či 800.

Záver

Apple vie ako zaujať svojich zákazníkov. Predloží vám počítač, ktorý oplýva veľmi krásnym dizajnom, je neuveriteľne tichý, tenký, jednoducho použiteľný a ešte aj výkonný. Na prvý pohľad vyzerá všetko v najlepšom poriadku, až do chvíle, keď budete vyžadovať od iMaca to, na čo nebol stavaný. A on bol stavaný na domáce použitie, multimédia, decentné hranie hier, amatérsku až poloprofesionálnu tvorbu v oblasti audia, videa či grafiky. Nechcite ho rozšíriť, nechcite ho na profesionálne grafické úlohy a budete spokojní. iMac jednoducho plní svoj účel, a plní ho excelentne.

Slovak Data Systems s.r.o. je výhradným importérom produktov spoločnosti Apple Computer pre Slovenskú republiku

Za zapožičanie iMaca ďakujeme spoločnosti Slovak Data Systems s.r.o, ktorá je výhradným importérom produktov spoločnosti Apple pre Slovenskú republiku.