Na trh nedávno vo veľkom štýle prišiel Mac OS X 10.5 „Leopard“ a bolo by trestuhodné, keby ste na MacBlogu nenašli jeho recenziu. Dnes máte možnosť prečítať si prvý diel o tomto operačnom systéme, ale aby bolo možné posudzovať Leoparda ako celok, je dobré vedieť, čo sa v ňom skrýva a hlavne, odkiaľ to pochádza.Z historického hľadiska je Mac OS X kríženec Mac OS 9 a systému NeXTSTEP. Operačné systémy z rady klasických Mac OS (tj. 7, 8 a 9) si boli veľmi podobné a datujeme ich na počiatok 90-tych rokov.
System 7 (1991) bol vo svojej dobe pomerne moderný, plne 32-bitový operačný systém. Vytratil sa z neho pôvodný single-taskový Finder, a zostal mu iba MultiFinder, ktorý podporoval multitasking. Bolo možné mať spustených niekoľko aplikácií naraz. Slovko naraz je ale trochu diskutabilné. Iste totiž viete, že aplikácie na žiadom počítači (aspoň pokiaľ má iba jeden procesor) nemôžu bežať v jednom okamihu, a iba sa striedajú, deliac si procesorový čas podľa priority. Multitasking v Systéme 7 bol ale na aplikačnej úrovni, čo je z dnešného pohľadu priam úsmevné. Napriek tomu bol vystriedaný systémom Mac OS 8 až po šiestich rokoch.
Mac OS 8 (1997) priniesol prvé technológie, ktoré prežili dodnes. Dostal tiež meno Mac OS, miesto pôvodného „System“. Bežal na ňom Carbon, ktorý svet pomaly pripravil na revolúciu v podobe o pár rokov neskôr uvedeného Mac OS X. Bolo to API, ktoré umožnilo programátorovi tvoriť aplikácie bežiace nie len na klasických systémoch, ale jeho podpora bola pridaná aj do dnešných systémov. Mac OS X ešte pred nedávnom podporoval aj aplikácie natívne bežiace len v starých systémoch prostredníctvom emulačnej vrsty Classic. S príchodom Intelu však updala do zabudnutia. Vo verzií 8.5 bola vypustená podpora procesorov Motorola 680×0, a s updatom 8.6 prišiel vytúžený multitasking na úrovni systému. Samozrejme zostal kooperatívny a teda niesol so sebou všetky zápory tohto riešenia, ale oproti Systému 7 to bol jednoznačný prínos. V rámci modernizácie prišlo aj nové užívateľské rozhranie Platinum, ktoré bolo viac 3D, ale uchovalo si skvelú ergonómiu, vďaka čomu si ho mnohí pochvaľujú a vyzdvihujú jeho použiteľnosť nad súčasný Aqua interface.
V roku 1998 prišiel na svet Mac OS 9, posledný klasický systém vôbec. Apple mal s touto radou systémov iba jeden úmysel – zbaviť sa ich. A tak okrem bežných evolučných zlepšení, ako podpora viacerých procesorov. Prišiel aj Carbon a systém bol upravený na beh v spomínanej emulačnej vrstve Classic. Aj keď som pred chvíľou napísal, že Carbon bežal na OS 8, prvýkrát bol uvedený až s devinou a následne bol portovaný aj pre tento starší systém.
Čo si teda uchoval Mac OS X z tejto vetvy? Dodnes v sebe obsahuje Carbon, čo na počiatku roku 2001 významne uľahčilo prechod z OS 9 a prvé verzie mali aj Classic na spúšťanie aplikácií písaných pre tie najstaršie systémy. Carbon API je veľmi rozsiahle a umožňuje prístup k veľkému množstvu služieb jadra. Je ho možné rozširovať a vďaka nemu je možné tvoriť aplikácie natívne bežiace na OS X i OS 9.
Z dôb OS 9 prežili aj niektoré aplikácie, samozrejme sú takmer úplne prepísané, ale zachovali si svoju filozofiu. Pekné, nemyslíte? Ja určite nie, prinieslo to vo väčšine prípadov skôr menšií chaos, ktorý už ale s postupom času nie je tak viditeľný. Najznámejším príkladom je Finder. Patrí mu titul najstarší, naviac modifikovaný a najviac kritizovaný program v historií spoločnosti Apple. Zobral si so sebou do OS X svoje Aliasy, teda po slovensky odkazy. Nevinne vyzerajúca drobnosť, ktorá ale zdvihne zo stoličky nejedného programátora. Aliasy totiž nie sú podporované na systémovej úrovni a plynie z toho jeden problém. Predstavte si modelovú situáciu, keď váš program má skopírovať súbory do priečinka. Ak zadáte cestu na priečinok a kód programu je správny, súbory si do cieľa cestu nájdu, ale čo ak zadáte cestu na odkaz priečinka? V tom prípade sa stane všetko, len tie súbory sa tam neskopírujú. Inak povedané, Aliasom rozumie iba Finder, a len on ich vie rozumne interpretovať. Na systémovej úrovni sú podporované len hardlinky a softlinky, ktoré ale Finder nevie tvoriť a používať ich môžte len vďaka Terminálu, čo má od užívateľskej prívetivosti ďaleko. Ak to celé zhrnieme, z klasických systémov prežili iba veci, ktoré mali uľahčiť prechod na Mac OS X. Asi už viete, že z NeXTSTEPu zostalo oveľa, oveľa viac.
Je pomerne známe, že Steve Jobs bol po nezhodách s vedením zo spoločnosti Apple vyhodený a založil si druhú, zvanú NeXT. Tam vyvíjal počítače, ktoré boli ďaleko pred vtedajšími modelmi Macintosha po technickej i softvérovej stránke. Pochopiteľne preto neboli vôbec lacné a nerozšírili sa. Ale všetky technické inovácie by bola škoda zahodiť a v roku 1996 bolo všetko odkúpené. A na nákupoch nebol nikto iný ako Apple. Jeho zamestnanci vedeli, že z klasických systémov už nič dobré nevznikne a potrebovali novú inšpiráciu a hlavne technológie, niečo na čom sa dá stavať. Operačný systém NeXTSTEP bol na tento účel ideálny. Mal totiž všetko, čo človek očakával. Bol objektovo orientovaný, disponoval perfektným preemptívnym multitaskingom a komplexnými vývojárskymi nástrojmi. Bol Unixovo založený, a driemal v ňom Mach kernel spolu s časťami BSD. Mal tiež moderný interface a obsahoval niečo, čo sa neuveriteľne podobalo na Dock. Podpora Drag & Drop v celom systéme, podobne ako to poznáme dnes s Mac OS X, tiež dávala systému náskok po užívateľskej stránke. Interface priniesol aj podporu transparencie, kvalitných zvukových efektov rozhrania, multijazyčnosť, unifikoval správanie všetkých aplikácií a tiež farebné profily pre DTP. NeXTSTEP bol rovnako pripravený na éru internetu, veď napokon prvý prehliadač na svete bol vyvinutý práve na týchto počítačoch v roku 1991. Mnohé klávesové skratky, ktoré sú používané v dnešných prehliadačoch boli kedysi iba štandardnou skratkou pre NeXTSTEP, a až neskôr si ich privlastnili prehliadače pre iné platformy ako svoju vlastnú funkciu. Jednoducho, Apple v tomto systéme videl svoju budúcnosť, aj keď pôvodne chcel kúpiť BeOS. Ale s majiteľom BeOS sa nemohol dohodnúť na cene a NeXT stál iba príjemných 427 miliónov dolárov.
Je jasné, že dnešný Mac OS X je z hlavnej časti kód NeXTSTEPu, ale sú technológie, ktoré sú pre dnešné Macy kľúčové, a boli vyvinuté koncom 80-tych rokov. Veľmi dôležité je hlavne API, ktoré nesie názov Cocoa. Je to viacúrovňové API, ktoré pracuje s mnohými funkciami systému, je prepojené so systémovými knižnicami a frameworkmi, a to všetko zvláda vďaka integrácií veľmi efektívne a z hľadiska programátora pomerne jednoducho. Aplikácie sa dajú písať v Jave alebo Objective C (tiež po prvý krát uvedený na NeXTSTEPe) a ak sa neuspokoja so službami Cocoa, môžu bez problémov nahliadnuť do ponuky Carbonu. Vďaka tomu máte prístup do komplexných služieb QuickTimu, OpenGL a môžte ľahko integrovať aplikáciu do systému. Tie bez problémov zvládajú Drag & Drop, kontrolu pravopisu v EditFieldoch, klávesové skratky a preberajú mnoho vlastností systému. Preto vytvoríte skvelú aplikáciu rešpektujúcu chovanie systému aj keď nechcete. Na druhej strane, neberie vám to kontrolu nad správou threadov, výmenou dát medzi aplikáciami či sieťovaním. Takže kto chce, môže tvoriť aj naozaj veľmi zložité veci.
Samotný NeXTSTEP nám do Mac OS X prispel hlavne svojou architektúrou, otázka dňa je teda, ako vyzerá dnešný Mac OS zvnútra. Keď už vieme čo od koho zdedil, pozrime sa na to, ako to inžinieri v Apple spojili do tak krásneho funkčného celku. Samozrejme, nebolo to jednoduché a Mac OS X nebol hotový ihneď. Produktom kríženia mal najprv byť systém Rhapsody. Apple portoval jadro NeXTSTEPu pre vtedy používanú architektúru PowerPC, a navrchu to zakryl užívateľským rozhraním Platinum z Mac OS 8. Aby sa zachovala kompatibilita, bola pridaná emulačná vrstva BlueBox, neskôr známa ako Classic, a tiež Yellow Box, ktorý vstúpil do histórie ako Cocoa. Projekt Rhapsody vyústil až do serverovej verzie Mac OS X uvedenej v roku 1999. Od bežnej verzie, uvedenej 24. marca 2001 sa na prvý pohľad líšil chýbajúcim Aqua interfacom, ale to vzhľadom na serverové zameranie nebol problém. Horšie to bolo so stabilitou, pretože takto narýchlo upečený hybrid mal občas problém so stabilným behom, napriek tomu bol na tom dosť dobre, aby mohol konkurovať aj na tomto trhu. Do finálnej verzie bol pridaný ešte Carbon, keďže vývojári boli nespokojní s nemožnosťou tvorby univerzálnych aplikácií. Až s postupom času vzniklo niečo, čo používame dodnes. Najlepšie bude, ak si pozriete graficky znázornené vrstvy OS X, kde jasne vidíte, čo je z OS 9, čo z NeXTSTEPU, a samozrejme, ako je to poskladané.
Najhlbšie je ukrytý Darwin, ktorý sa však skladá z ďalších súčastí. Skutočný základ sa volá Mach, ktorý sa stará o komunikáciu s Open Firmware (pri PPC Macoch) alebo EFI (pri Intel Macoch), spravuje vlákna programov a prideľuje im pamäť, má na starosti I/O operácie a ovládače. Mach zdieľa pamäťový priestor s BSD. Mach a BSD tvoria unixovo založené jadro XNU. Ak k tomu pridáme vyše 250 ďalších súčastí, ako Apache, PHP a podobne, získame Darwin. Tieto veci sú s otvoreným kódom. Darwin si môžete stiahnuť z internetu, ak chcete. Aj keď je teda Mac OS X derivát BSD, dostal certifikát UNIX 03, čo znamená jednoduché portovanie UNIXových aplikácií na Macy. V rámci tejto špecifikácie boli v Leopardovi trochu pozmenené niektoré súčasti a príkazy v Terminále, aby sa plne zhodovali s týmto štandardom. UNIX 03 pokrýva aj typy knižníc, systémových volaní, prítomnosť niektorých utilít, medzinárodnosť a používanie programovacieho jazyka C.
Nad Darwinom sú Core Services, vďaka ktorým môžu aplikácie napísané v Carbone alebo Cocoa pristupovať k low-level službám, vymieňať si medzi sebou dáta a napríklad komunikovať po sieti. Nad tým sú Application Services, ktoré tvoria zvyčajne front-end programu. Do tejto skupiny spadajú veci ako Quartz, OpenGL, QuickTime, či PrintCore. Core Audio, Core Image, Core Video, Core Animation sú na rovnakej úrovni a pomáhajú v práci s multimédiami. Ešte vyššie sa nachádzajú API’s, ktoré spomínané služby ovládajú, teda Carbon, Cocoa, Java a kedysi Classic. To krásne pozlátko je Aqua, čiže užívateľské rozhranie, tlačítka, okná, slidery a vôbec všetky tie veci, ktoré vám možno aj teraz svietia na monitore, ak sedíte za Macom.
Snaď vám to aspoň trochu pomohlo pochopiť, odkiaľ je váš obľúbený systém, a ako vyzerá z vnútra. Nabudúce si urobíme malý prierez históriou jednotlivých verzií OS X a pustíme sa priamo do najnovšej šelmy – Mac OS X 10.5 „Leopard“.
Zdroje:
komentárov
Velmi pekny clanok, chvalim autora za prijemne ranne citanie ;)
ps. tesim sa na pokracovanie, dufam ze bude coskoro
Johnnnie
Myslim ze nadpis trochu zavadza. „Mac OS X: História, architektúra“ by bol lepsi nadpis, kedze v celom cnalku sa o Leopardovi hovori asi v 2 vetach… A tiez mi to nepride ako recenzia leoparda, alebo skor vseobecne mac os x.
Toto by sa mi naozaj nechcelo pisat.
Dobre sa mi to citalo i ked po docitani sa mi to zdalo kratke, este tak 200 stran a bol by som spokojny. :D
Je to velmi pochopitelne napisane.
Maros, si sa pochlapil :) . V clanku niekolko nepresnosti (mozno je to snahou o zjednodusenie interpretacie, neviem). Niektore su podstatne (napr. z oblasti OS X):
1. unikla ti podstatna dizajnova vec o XNU. Je to hybridny mikrokernel s konkretnym vyvojom a dosledkami pre nas. V clanku som o tom nenasiel ani zmienku.
2. Mach nie je zaklad Darwinu, ale je to v podstate mikrokernel sam o sebe zabaleny v XNU, t.j. je zaklad XNU.
3. Mixujes FreeBSD a BSD. Pozor na to, nejde len o slovickarcenie. Z FreeBSD 5.x zobrali borci v Apple do OS X celu vrstvu (na obr. cervene BSD), kym Mach je previazany s BSD. Napr. 4.4BSD impl. virt. pamate bola prebrata z Mach 2.0, a pod.
niektore su menej podstatne (napr.):
1. pri pocuti, ze OS X je derivat BSD mi kripu zuby… FreeBSD je derivat BSD rovnako ako OpenBSD ci NetBSD, ale pomaly, lebo potom v nadsadseni je aj Windows NT derivat VMS.
2. Certifikacia na UNIX 03 je komplikovany a komplexny proces. Leopard bol hodne prekopany aby mohol byt certifikovany a certifikovana je len Intel verzia. Pises, ze Leo bol pozmeneny aby sa zhodoval s UNIXom. Akym UNIXom? Pozor na interpretaciu, bol pozmeneny aby bol compliant so standardom UNIX 03.
V zdrojoch odkial si cerpal uvadzas aj Amitov kernelthread, tak skus sa hlbsie zakusnut do jeho knihy „Mac OS X Internals“ porozumies lepsie a detailnejsie veci. To je konstruktivna rada, nie vrtanie. Este raz, je to sympaticky clanok :).
Leopardovo GUI se porad jmenuje Aqua?
Asi sa tomu trocha povenujem, lebo tomu povacsine nerozumiem.
Výborný článek!
pekny clanok
Musim Marosa pochvalit za rozsiahly clanok, bohuzial obsahuje vela nepresnosti. Rad by som poupravil niektore vyjadrenia:
1.) Vo verzií 8.5 bola vypustená podpora procesorov Motorola, a s updatom 8.6 prišiel vytúžený multitasking na úrovni kernelu.
Predovsetkym, bola vypustena podpora procesorov RADU (ten rad, nie ta rada, v clanku sa chyba opakuje). Znova: vypustila sa podpora radu procesorov Motorola 68k, Motorola pochopitelne vyrabala PowerPC nadalej spolu s IBM. Dalej, multitasking na urovni kernelu nebol, klasicky Mac OS nikdy ziadny koncept kernelu nepouzival. Na urovni systemu ano, nie na urovni kernelu.
2.) a dodnes používaný filesystem HFS+
HFS+ bol uz v Mac OS 8.1…
3.) Carbon, citujem: „Dnes sa však už príliš nepoužíva, pretože ho vytlačila Cocoa. Dôvodov je viac, ale najvýznamnejšie sú dva. Prvý sa týka extrémnej náročnosti prenosu aplikácií na iné platformy a druhý je dnes takmer nulové zastúpenie OS 9.“
To je pochopitelne nezmysel, Carbon pouziva KAZDY vacsi vyvojar softwaru a prakticky kazdy, kto pise komplikovanejsie aplikacie. Spomeniem Adobe, Microsoft, Barebones SW (BBEdit), Apple (Final Cut Pro, Shake, Color, iTunes, jadro WebKit, Finder), Mozilla, povodny Alias/Wavefront (Maya), Newtek (Lightwave) a vela inych. Dovodom je prave prenositelnost, takze je tomu naopak. Carbon je totiz viacmenej ciste C++. Cisto Cocoa aplikacie su tazko prenostitelne z dovodu zavislosti na frameworkoch Mac OS X. Okrem toho, Carbon API a Cocoa su rovnocenne a casto sa pouzivaju kombinovane kvoli niektorym funkciam, ktore v druhom API nie su lahko dostupne. Carbon je takisto pouzivany ak je dolezita rychlost.
4.) Aliasy – to nie je problem Finderu ale skor politiky medzi jednotlivymi oddeleniami vyvoja Mac OS X. Povodni NEXTaci si presadzovali natvrdo definovane cesty, vyvojari z povodneho Mac OS zase presadzovali svoje riesenie (neraz elegantnejsie ako NEXT). Typicka ukazka je Installer. Presuniete aplikaciu na ine miesto a pri update je z toho mimo – natvrdo definovane odkazy.
5.) Mal tiež moderný interface a obsahoval niečo, čo sa neuveriteľne podobalo na Dock.
No, ono to asi nahoda nebude :D, mimochodom, Windows 95 si brali viac z NEXTSTEP ako z Mac OS (vzhlad okien a taskbar inspiracia Dockom).
6.) NeXTSTEP bol rovnako pripravený na éru internetu, veď napokon prvý prehliadač na svete bol vyvinutý práve na týchto počítačoch v roku 1991.
Bolo by vhodne spomenut, ze Sir Tim Berners Lee nevytvoril na NEXTe len prehliadac ale cely protokol http a princip World Wide Web (a definicie HTML), prvy webserver a prvy WYSIWYG editor HTML. John Carmack vyvinul Doom na NEXT a portoval pre DOS. Mathematica takisto vznikla na NEXTSTEPE.
7.) Mach zdieľa pamäťový priestor s BSD, ktoré je modifikované, napriek tomu stále kompatibilné s FreeBSD.
Tato cast nedava zmysel. Chapem co malo byt povedane, nepochopia to vsak ostatni :)
Inak vcelku pekny pohlad do historie az na fakticke nepresnosti. Este raz, chvalim.
Výborne, mal by som sa síce učiť na skúšku z Výpočtových systémov a skúšku z IT, čo sa mi maximálne nechce ale teno článok ma trochu navnadil.
Iba dodám, že pre bežných a neznalých sú termíny ako Core Image, Cocoa, BSD a podobne úplne mimo. Z článku cítim snahu podať to ľudsky ale všetky tie technológie z toho robia pre neznalého riadny hokej.
K tomu písaniu cocoa aplikácií v jave: je to mozne ale nepodporovane. Steve Jobs na javu akosi zanevrel :(
Aj v iPhone…
Som rád, že sa vám článok páčil a som ešte radšej že si Jožo s Donom Martinelom našli čas vypísať, presne podľa môjho očakávania dlhý, zoznam chýb. Opravím to podľa možností čo najskôr, nech tu nešírim nekorektné informácie. Máte u mňa obaja pivo :)
mReXiTuS: Toto malo zachytiť OS X vo všeobecnosti, ale jedná sa fakt len o úvod do podrobnejšieho pokecu o Leopardovi. Preto ten nadpis.
Lin: Áno, stále je to Aqua, aj keď na pôvodnú verziu sa už príliš nepodobá, názov zostáva.
Mac: OK, do budúcna si dám na to pozor, ale ten kto chce, na internete si ľahko (do 5 sekúnd) nájde odpoveď na to, čo ktoré technológie znamenajú, takže zatiaľ to prepisovať nebudem. Ale ďakujem za upozornenie.
najviac sa mi paci jak tu vsetci pisu co je v tom clanku zle a opravuju chyby :D heh.. to pobavi. Mne sa hlavne paci ze to ma UNIX jadro. A vzhladom na vsetky veci si myslim, ze nieje lepsi operacny system ako MAC OS X Leopard.
P.S.: tak isto pekny clanok.. muselo to dat kus prace :)
Jonatan: je lepsi OS, vola sa Mac OS X 10.4.11 Tiger. Tak mozno Leo 10.5.3 uz bude dobry a pouzitelny OS
Jonatan: Mac OS X praveze nema UNIX jadro :)
Maros to spravne uviedol, je to prevazne kombinacia Mac OS Classic a NEXTSTEP s pridanymi prvkami z BSD systemov a kuskami GNU. Mac OS X vsak rozhodne nevychadza napr. z FreeBSD, co je popularny „urban myth“
Mac: na objasnenie niektorych terminov doporucujem Wikipediu.
V skratke:
Core Image – technologia Mac OS X akcelerujuca spracovanie obrazu (ako Blur, Color Correction, Sharpen atd. podla vole programatora). Dosahuje to presunutim vypoctov na graficku kartu cez OpenGL. Okrem toho je Core Image systemova sluzba pre pisanie tzv. Image Units, nieco v style efektov v Photoshope ale na urovni systemu (teda programator nemusi znova vynachadzat koleso)
Core Video je len Core Image aplikovany na zmenu obrazu v case (film).
Cocoa – objektove API, teda prostredie pre vyvoj aplikacii. Mail, Preview, TextEdit, Motion, iLife, iWork atd. su typicke ukazky aplikacii vytvorenych v prostredi Cocoa. Ako napisal Maros, Cocoa poskytuje fantasticku mieru integracie a vdaka tzv. frameworkom (teda uz pripravenym balickom) urychluje vyvoj aplikacii (vid. framework Core Image)
BSD – Berkley System Distribution (univerzia Berkley, California), povodne licencia pre free software. Narozdiel od GPL nenuti uvolnovat prebraty a upraveny kod. BSD licencia umoznuje s kodom robit prakticky cokolvek (staci len uviest povodneho autora).
Najznamejsimi produktami pod BSD licenciou su systemy ako FreeBSD, OpenBSD, NetBSD. S BSD kodom sa stretnes v mnohych komercnych produktoch (napr. TCP stack az do Windows XP bol prebraty z FreeBSD). BSD kod najdes v kopirkach, routeroch, tlaciarnach, mobiloch, palubnych pocitacoch… Velka cast jadra WebKit (zo Safari) je pod BSD licenciou, takisto znamy server Apache ma licenciu odvodenu z BSD. Sun Solaris obsahuje vela kodu z BSD ako aj ine systemy.
No a samozrejme Mac OS X a jeho UNIX subsystem Darwin ma velku cast kodu z BSD, prevazne FreeBSD (nie je vsak na nom postaveny).
Pekny clanok. Kus roboty. Dakujem za rozsirenie obzorov.
Don Martinello, Jozo Remen: dik aj za poopravenie detailov.
Práve čítam jeden cyberpunkový (spojte si klasické sci-fi a matrix) román z roku 1992. Autor tam píše: „…Slovo daemon pochádza ešte z čias staručkého UNIXu…“. Vďaka MAC OSX sa mi zdá, že autor sa mýlil a, že futuristické systémy budú v budúcnosti tiež bežať na UNIXe. Futuristické systémy ako Leopard… :D
Maroš Mészáros: čakal som že bude spomenuté že si to môže človek nájsť, ale kto bude hľadať ak ničomu z toho nerozumie, ani to nedočíta. Ale inak naozaj pekný článok.
Jozef Remen: ja nemám s tými termínmi problém :) tie som spomenul iba ako príklad. Myslel som na tých čo nemajú vedomosti a nič by z toho nepochopili.
Áno, keždý si to môže vygoogliť, ale aký zmysel má čítať ďaľších 10 strán o niečom v čom sa vyskytnú ďalšie a ďalšie termíny a človek sa zahltí exponecionálne až zistí že ak tomu chce pochopiť músí to vyštudovať.
Zdá sa že by z článku mohla vzniknúť pekná séria, tak prečo tao kaziť a vyvsetlením (aj keď iba veľmi jednoduchým) niektorých pojmov ju nepriblížiť viacerím, čo do veci nerozumejú…
Mithy: pravdu mas :)
Windows su v sucasnosti jediny rozsireny system, ktory nepouziva unix-like principy.
Myslim, ze nastupca Visty pride este s vacsim oneskorenim ako Vista, ten monoliticky zlepenec sa uz proste dlho udrziavat neda v rozumnych medziach. Principy unix-like systemov (kusocky miniaplikacii, vzajomne prepojenych) su daleko lepsie v sucasnych komplikovanych, obrovskych systemoch. Kazdy tim si drzi kusok systemu, svoju cast, ktora je uplne nezavisla od zvysku.
MS bude musiet (a to definitivne) zrusit podporu starych veci, vytvorit v novych Windows virtualizacny nastroj kvoli spatnej kompatibilite (ala Classic) a zacat odznova
súhlasím s Macom patrím do skupiny čo pochopili trošku pomenej :)
Moc pekny clanek, stravil jsem u nej vic nez hodinu :). Tesim se na pokracovani
Jozef Remen: No… Windows Vista na zaciatku slubovali o dost viac ako nakoniec splnily. Napriklad len malo ludi vie to o tom, ze vo WV mal byt uplne novy suborovy system (!). Nakoniec z Visty (vdaka „rychlej“ uzavierke) neostalo nic vyznamneho: Nestabilny system so supportom DX10, priesvitnymi oknami a napodobeninou Expose. Je to trochu sklamanie…
Pekny clanocek!
Mozno by stalo spomenut aj to, ze pocitac NeXT Cube bol prvym internetovym serverom. Vlastne na NeXToch vznikol internet ;)